Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kláštor pod Znievom

Diecézna historická knižnica


„V časoch osobitého upriamenia sa na technický a ekonomický progres je nezvyčajné zaoberať sa projektami, ktoré chcú sprístupniť minulosť dnešku tak, aby sa stala súčasťou aj budúcnosti.“ Takto zjednodušene možno charakterizovať zámer vybudovať knižnicu zo starých knižničných fondov, ktoré už veľmi dávno stratili svoju aktuálnosť. Avšak pri zrode knižnice mala dominantné postavenie záchrana kultúrneho dedičstva."


Diecézna historická knižnica biskupa Dr. Štefana Moysesa


Prijatý názov Diecézna historická knižnica biskupa Dr. Štefana Moysesa vystihuje tri skutočnosti: teritoriálne a chronologické vymedzenie objektu a pomenovanie osobnosti:

Dr. Štefan Moyses bol nezabudnuteľný cirkevný predstaviteľ Banskobystrickej diecézy a významný slovenský národovec. Vynaložil obrovské úsilie na rozšírenie vzdelanosti a kultúry v národe, ako aj pri budovaní diecéznej knižnice Matice slovenskej.

Pri teritoriálnom aspekte si bolo treba uvedomiť, že aj keď ide o rozdielne regionálne oblasti Slovenska, po vzniku diecézy sa z nich vytvoril celok, v ktorom sa jednotlivé farnosti, ale aj samotní kňazi, formovali jednotne nielen pastoračne, ale aj vedomostne a orientačne. Ich osobné kontakty s jednotlivými biskupmi, ale aj ich vzájomné vzťahy mohli mať vo viacerých prípadoch vplyv na doplňovanie farských knižníc. Fond každej knižnice mal zaiste svoju vlastnú doplňovaciu stratégiu, no výmeny kňazov a osobná skúsenosť každého z nich boli ďalšími silnými činiteľmi, ktoré sa uplatňovali pri informáciách o vydaných knihách, pri ich čitateľskom využívaní inteligenciou a študentmi nielen v danej lokalite, ale aj v priľahlom regióne.


Všetky uvedené skutočnosti mali výrazný vplyv na výber práve tejto diecézy. Historická výpoveď o dejinách farských knižníc a o ich pôsobení na vzdelávanie, kultúru, hospodársky rozvoj i na sociálne a národné povedomie dostane takto kompaktnejší výzor, ktorý bude možné porovnávať s inými, podobne vymedzenými celkami Slovenska. Takýto zberateľský zámer zahŕňa aj obsahové ciele s vedomím, že takto vymedzený rozsah po sústredení kníh a ďalších knižničných dokumentov bude mať dostatočnú výpovednú hodnotu pri štúdiu dokumentov vo vzťahu k dejinám knižníc i pri skúmaní duchovnej, kultúrnej a vzdelanostnej úrovne jednotlivcov i farských spoločenstiev, úrovne vyučovania detí a mládeže, ale aj dospelých, a získané poznatky medzi jednotlivými lokalitami bude možné porovnať.

Predpokladom tohto študijného procesu je potreba vzniku „ústrednej“ knižnice, zloženej zo starších dokumentov ( 15. – 19. storočie ), v ktorej sa budú nachádzať všetky knihy. Túto naliehavú potrebu bolo možné zrealizovať na základe rozhodnutia banskobystrického diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža v záujme zachovať náboženské a kultúrne dedičstvo. Toto rozhodnutie nadobudlo realizačnú podobu v zriaďovacej listine , vydanej dňa 1. januára 2003.

Účel a predmet činnosti knižnice sa stotožňuje s ustanoveniami zákona č. 183/2000 Zb. a je v súlade s Deklaráciou Slovenskej národnej rady Slovenskej republiky o ochrane kultúrneho dedičstva. Nachádzajú sa tu dokumenty ako autentické doklady vývoja spoločnosti, filozofie, teológie, vedy, techniky a umenia, ako i svedectvá o kultúrnej vyspelosti jedincov, cirkevnej obce, lokality, regiónu a do istej miery aj celého slovenského národa. Archívne dokumenty fár zostanú naďalej na pôvodných miestach alebo sa stanú súčasťou väčších archívnych celkov, pre diecéznu knižnicu mimoriadnu hodnotu majú majetnícke údaje, glosy, komentáre a poznámky vpísané do kníh. Majú totiž biografickú, odbornú i jazykovú výpovednú hodnotu a po preštudovaní tisícov získaných kníh, ktoré sa tu sústredia môžu byť jedinečnými prameňmi k dejinám cirkevného života., dejinám školstva a pri skúmaní diel a myšlienok, ktoré našli odozvu v kázňach , duchovnom formovaní a vzdelanostnom raste obyvateľstva, najmä veriacich.

Po uplatnení všetkých zámerov na vybudovanie knižnice možno povedať, že knižnica v sústave knižníc na Slovensku by sa mala postupne etablovať ako kultúrne, informačné i vedecké pracovisko.  Tomuto zámeru bude predchádzať naplnenie čiastkových, časovo nadväzných úloh, ktoré sú jeho neoddeliteľnými predpokladmi.

Prvoradým je zvoz farských, prípadne iných cirkevných knižníc katolíckych inštitúcií na území Banskobystrickej diecézy. Hoci v podstate ide o administratívno-technickú agendu, predsa jej treba venovať značnú pozornosť. Prieskumom sa musí zistiť, kde sa knižnice nachádzajú, v akom sú fyzickom stave, pretože toto dedičstvo možno spracovať, ochraňovať a využívať jedine so zreteľom na schopnosť tohto fondu bezprostredne slúžiť, prípadne jeho dôkladným očistením, ochránením alebo až reštaurovaním predísť jeho ďalšiemu opotrebeniu, poškodeniu, alebo zničeniu. To sú neľahké a náročné kroky, bez ktorých jednotlivé knižnice alebo ich dokumenty nemožno do budovanej knižnice zaradiť. Predbežný prieskum ukázal, že niektoré knižnice, alebo ich časti – ak už neboli zničené – sú veľmi poškodené a ich záchrana prakticky nebude možná.

Až potom sa môže vyhotoviť zoznam prevzatých dokumentov a na základe dohôd medzi zriaďovateľom knižnice a pôvodným vlastníkom prevzatej knižnice tento fond uložiť ako depozit so samostatným signovaním, alebo sa stane trvalým majetkom historickej knižnice. Možné je aj to, že tam, kde je záruka trvalej ochrany a zároveň možnosť využívať farskú knižnicu v lokalite jej vzniku, sa táto po bibliografickom a odbornom spracovaní vráti na pôvodné miesto. Rozhodujúcou úlohou, ktorú nemožno obísť je spracovanie všetkých kníh a ďalších knižničných dokumentov v diecéznej knižnici, aby sa údaje o nich dostali do všetkých zložiek bibliografického, informačného a knižničného systému SR, vrátane súborného katalógu. To si vyžaduje úzku spoluprácu so všetkými pracoviskami Slovenskej národnej knižnice v Martine, pracovať v jej systémovom režime a vzájomne budovať paralelné duplicitné, sekundárne informačné fondy v dohodnutých oblastiach a výsledky spracúvania synchrónne sprístupňovať na multimediálnych nosičoch, klasických i elektronických.

Vzhľadom na dátum vzniku knižnice celá táto činnosť je ešte len v začiatkoch. Popri prieskume, ktorý sa v podstate už skončil, začali sa očisťovacie práce celých knižníc i každého dokumentu osobitne a vyhotovujú sa evidenčné súpisy z tých farských knižníc, ktoré sa nachádzali v dekanáte Kláštor pod Znievom.

Sídlom diecéznej knižnice sa stal Kláštor pod Znievom. Treba vysvetliť, prečo sa za sídlo vybrala táto pomerne odľahlá obec turčianskeho regiónu. Kláštor pod Znievom bol v minulých storočiach významným náboženským, kultúrnym a v posledných dvoch storočiach aj popredným národným centrom nielen regiónu, ale prakticky celého Slovenska. Pôsobilo v ňom jedno z troch matičných gymnázií, Prvé slovenské katolícke gymnázium. Hoci ho po štyroch rokoch násilne zatvorili, po obnovení sa opätovne stalo inštitúciou, ktorá v slovenských národných dejinách, osobitne vo výchove mládeže, zohralo rozhodujúcu úlohu. Po viacerých zmenách ho počas komunistického režimu zrušili definitívne. Zostala po ňom historická budova, ktorá postupne chátrala. Takmer zničený objekt sa za nemalých finančných nákladov podarilo zrenovovať, o čo sa pričinil najmä diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Obnovená budova má dobré priestory, vyhovujúce pre takýto typ knižnice. S využitím najmodernejšej komunikačnej techniky bude môcť knižnica spĺňať všetky požiadavky na komplexné využitie tohto ochraňovaného vzácneho historického fondu.

S touto lokalitou a najmä objektom sa spája aj zámer postupne pripraviť expozície múzejného typu, a to: knižnej kultúry, dejín cirkevných knižníc a katolíckeho školstva na Slovensku. Takto sa zachované hmotné kultúrne dedičstvo stane nielen múzejným zariadením, ale aj zdrojom odovzdávania jeho nehmotných hodnôt vytvorených nielen na Slovensku, ale aj v knihách importovaných do farských knižníc takmer z celej Európy. Bezprostredne alebo v interpretovanej podobe sa cez stáročia dostávali aj ďalším generáciám a naisto zanechali výrazné stopy nielen v myslení a rozhodovaní kňazov, ale aj učiteľov a u ďalších čitateľov kníh, pričom nezmazateľné stopy zanechali vo výsledkoch celkového skvalitňovania duchovného, hospodárskeho a sociálneho prostredia.
Túžba našich predkov po vzdelaní a ich úsilie vytvárať duchovné i hmotné hodnoty pre dobro spoločenstiev vytvorených pri domácom slovenskom obyvateľstve aj z viacerých národností a etnických skupín môže byť podnetným príkladom pre dnešnú generáciu, ktorá vytvára jazykovo, duchovne a hospodársky bezbariérovú európsku societu.

 



(prevzaté z č. Pamiatky a múzeá, č. 3/2003,a: Š. Hanakovič )


 

webygroup

dnes je: 22.8.2017

meniny má: Tichomír

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

11565335

Úvodná stránka