Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kláštor pod Znievom

Zadanie

Z A D A N I E PRE ÚZEMNÝ PLÁN OBCE KLÁŠTOR POD ZNIEVOM


VYPRACOVAL:
ING. ARCH. JÁN BURIAN
ODBORNE SPÔSOBILÝ PRE OBSTARÁVANIE ÚPP A ÚPD
REG. Č. 048
NOVEMBER 2007

O B S A H :

a) Dôvody pre obstaranie Územného plánu Obce Kláštor pod Znievom ................................ 3
b) Určenie hlavných cieľov rozvoja územia ........................................................................ 3
c) Vymedzenie riešeného územia ..................................................................................... 3
d) Požiadavky vyplývajúce z návrhu územného plánu regiónu ............................................ 4
e) Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia .......................................................... 5
f) Požiadavky na riešenie záujmového územia obce .......................................................... 6
g) Základné demografické údaje a prognózy .................................................................... 6
h) Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu .......................................................... 7
i) Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanácie ................................................... 8
j) Požiadavky na riešenie rozvoja dopravy a koncepcie technickej vybavenosti ................... 8
k) Požiadavky na ochranu prírody a tvorbu krajiny, kultúrneho dedičstva, na ochranu prírodných zdrojov, ložísk nerastných surovín a ďalších chránených území vrátane požiadaviek na zabezpečenie ekologickej stability územia .......................................................................................... 11
l) Požiadavky z hľadiska ochrany trás nadradených systémov dopravnej
a technickej vybavenosti ................................................................................................. 14
m) Požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany
pred povodňami a civilnej ochrany obyvateľstva .......................................................... 14
n) Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania
územia obce .................................................................................................................. 15
o) Požiadavky na riešenie bývania, občianskej vybavenosti, rekreácie a výroby ............. 14
p) Požiadavky z hľadiska životného prostredia ................................................................. 17
q) Osobitné požiadavky z hľadiska ochrany PP a LPF..................................................... 18
r) Požiadavky na riešenie vymedzených častí územia, ktoré je potrebné riešiť v podrobnosti ÚPN – Zóny ............................................................................................ 19
s) Požiadavky na určenie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využitia .. 19
t) Požiadavky na vymedzenie plôch pre verejnoprospešné stavby .................................... 19
u) Požiadavky na rozsah a úpravu dokumentácie ÚPN – O Kláštor pod Znievom ............... 19


a) Dôvody pre obstaranie Územného plánu Obce Kláštor pod Znievom

Obstarávanie Územného plánu obce Kláštor pod Znievom ( ďalej len ÚPN – O Kláštor pod Znievom ) bolo začaté dňa 29.11.2005 zverejnením oznámenia podľa § 19, ods.1, písm. a) Stavebného zákona. Dôvodom pre obstaranie ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potreba získania základného nástroja územného rozvoja a starostlivosti o životné prostredie obce, ktorý bude komplexne riešiť priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, zosúlaďovať záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovovať regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia.
Napriek tomu, že Stavebný zákon s ohľadom na počet obyvateľov obce Kláštor pod Znievom taxatívne nestanovuje povinnosť obce mať územný plán, s ohľadom na ustanovenia § 11, ods. 2) a § 139a, ods.11) je obstaranie ÚPN – O nutné z dôvodu potreby riešenia koncepcie územného rozvoja obce, predovšetkým v oblasti bývania
Zadanie pre ÚPN-O Kláštor pod Znievom bolo vypracované na základe Prieskumov a rozborov pre ÚPN-O , ktorého hlavným riešiteľom je Ing. arch. Peter Krajč a Krajinoekologického plánu, ktorý vypracoval RNDr. Pavel Auxt.

b) Určenie hlavných cieľov rozvoja územia

Vo všeobecnej rovine sú hlavné ciele rozvoja územia stanovené nasledovne :
riešiť optimálny spôsob využitia a usporiadania územia v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja a únosnosti územia
odstrániť funkčné a priestorové disproporcie
koordinovať záujmy v území
regulovať a koordinovať investičné činnosti a záujmy
skvalitniť životné prostredie obce
zabezpečiť ochranu kultúrneho dedičstva a prírodných hodnôt
optimalizovať sociálne zloženie obyvateľstva
dobudovať verejnú dopravnú, občiansku a technickú vybavenosť obce
stanoviť plochy pre verejnoprospešné stavby
Okrem takto všeobecne formulovaných cieľov bude potrebné v ÚPN – O Kláštor pod Znievom :
vytvoriť predpoklady a podmienky pre rozvoj individuálnej bytovej výstavby intenzifikáciou zastavaného územia stanoveného k 1.1.1990, ale aj návrhom nových plôch v extraviláne, vhodných pre rozvoj uvedenej funkcie pri zohľadnení záujmov poľnohospodárskej výroby a ochrany poľnohospodárskej pôdy
vytvoriť predpoklady a podmienky pre rozvoj cestovného ruchu, rekreácie a turizmu, s ohľadom na prírodné danosti katastrálneho územia obce ako súčasti rekreačného krajinného celku Lúčanská Malá Fatra a okolie, s cieľom dobudovania strediska rekreácie a turizmu Kláštor pod Znievom so zameraním na zimnú a letnú rekreáciu, chalupársku rekreáciu, agroturistiku, cykloturistiku a rekreačnú turistiku podhorského a horského typu
stanoviť podmienky pre rozvoj občianskej vybavenosti
stanoviť podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a výroby
vytvoriť podmienky pre dobudovanie technickej infraštruktúry v návrhovom období
vytvoriť predpoklady a podmienky pre optimalizáciu automobilovej, cyklistickej a pešej dopravy, vrátane návrhu smerových a šírkových úprav komunikácií, návrhu peších chodníkov a vyriešenia parkovísk vo väzbe na plochy rekreácie a športu, ale aj občianskej vybavenosti a výroby.

c)Vymedzenie riešeného územia

Riešené územie je vymedzené katastrálnym územím obce Kláštor pod Znievom a katastrálnym územím miestnej časti Lazany a v ÚPN – O Kláštor pod Znievom bude spracované v mierke 1 : 10 000.
Celková výmera oboch katastrálnych území, ktoré sú zároveň riešeným územím ÚPN – O Kláštor pod Znievom, predstavuje plochu 3 902,9 ha, z čoho poľnohospodárska pôda tvorí 1 401,5 ha a lesné pozemky 2 281,5 ha.

d) Požiadavky vyplývajúce z návrhu územného plánu regiónu

Obec Kláštor pod Znievom je súčasťou riešeného územia Územného plánu Veľkého územného celku Žilinský kraj (ďalej len ÚPN – VÚC – ŽK), ktorého záväzná časť bola vyhlásená Nariadením Vlády SR č. 223/1998 zo dňa 26.5.1998 a jeho Zmeny a doplnky boli vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením Žilinského kraja č.6/2005 zo dňa 27.4.2005.
Pri spracovaní ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné rešpektovať nasledovné výstupy z návrhu uvedenej územnoplánovacej dokumentácie regiónu a jej záväznej časti, týkajúcej sa riešeného územia obce :
1.V oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry
- vytvárať podmienky pre vyvážený rozvoj regiónu v oblastiach osídlenia, ekonomickej, sociálnej a technickej infraštruktúry pri zachovaní zdravého životného prostredia a biodiverzity v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja
podporovať vytvorenie suburbánnych zón okolo ťažísk osídlenia s cieľom decentralizovať bývanie obyvateľstva do únosnej dochádzkovej vzdialenosti od pracovných príležitostí
- podporovať ako rozvojovú os prvého stupňa zvolensko – turčiansku rozvojovú os: v úseku Banská Bystrica – Turčianske Teplice – Martin
podporovať rozvoj vidieckeho osídlenia s cieľom vytvoriť rovnocenné životné podmienky pre všetkých obyvateľov so zachovaním špecifických druhov osídlenia
- vytvárať podmienky dobrej dostupnosti vidieckych priestorov k sídelným centrám, podporovať výstavbu verejného dopravného a technického vybavenia obcí, moderných informačných technológií tak, aby vidiecke priestory vytvárali kultúrne a pracovne rovnocenné prostredie voči urbánnym priestorom a dosiahnuť tak skĺbenie tradičného vidieckeho prostredia s požiadavkami na moderný spôsob života
2. V oblasti sociálnej infraštruktúry
- podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškoľovacích zariadení na území kraja
riešiť priestorové podmienky škôl, školských zariadení a skvalitniť ich vybavenosť
3. V oblasti rozvoja rekreácie a turistiky
- vytvoriť nadregionálny, regionálny a miestny funkčno - priestorový subsystém turistiky, rekreácie a cestovného ruchu v súlade s prírodnými a civilizačnými danosťami kraja, ktorý zabezpečí každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov kraja, hlavne z miest a ktorý vytvorí optimálnu ponuku pre domácu a zahraničnú turistiku, prednostne kúpeľnú, poznávaciu, športovú a relaxačnú,
podporovať diferencované regionálne možnosti využitia rekreácie, turistiky a cestovného ruchu na zlepšenie hospodárskej stability a zamestnanosti, najmä na Kysuciach, Orave a v Turci
- pre všetky mestá v kraji dobudovať jestvujúce a založiť nové prímestské rekreačné zóny, s rekreačnými lesmi a vybavenosťou pre pohybové a relaxačné aktivity; sledovať pri tom potrebu znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpeľné centrá, ako je Vrátna dolina a Rajecké Teplice pri Žiline, Martinské hole pri Martine, Malinô Brdo pri Ružomberku a Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši,
4. V oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany prírody a ochrany pôdneho fondu
rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability nachádzajúce sa v riešenom území
dodržiavať pri hospodárskom využívaní území začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability podmienky
pre chránené územia podľa osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny
pre lesné systémy vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane lesov v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného určenia
pre poľnohospodárske ekosystémy vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v kategóriách osobitných predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu podporujúcich a zabezpečujúcich ekologickú stabilitu územia ( TTP )
- zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine len prírodnými prvkami – trávnaté porasty, stromová a krovinatá vegetácia, vylúčiť aktivity ohrozujúce prirodzený vývoj – použitie chemických a ochranných látok, budovanie skládok odpadov a pod.
- stabilizovať spodnú hranicu lesov a zvýšiť ich biodiverzitu ako ekotónovú zónu les - bezlesie
- podporovať extenzívne leso-pasienkárske využívanie podhorských častí s cieľom zachovania krajinársky a ekologicky hodnotných území s rozptýlenou vegetáciou
- zachovať územné časti s typickou rázovitosťou krajinnej štruktúry daného regiónu (Kysuce, Orava, Liptov, Turiec),
- zabezpečiť revitalizáciu regulovaných tokov s doplnením sprievodnej zelene
- rešpektovať poľnohospodársky a lesný pôdny fond ako faktory limitujúce urbanistický rozvoj obce, chrániť ornú pôdu s veľmi vysokým potenciálom, ornú pôdu, na ktorej boli vykonané hydromeliorácie ako aj pôdu, na ktorej boli vykonané osobitné opatrenia na zvýšenie jej produkčnej schopnosti
5. V oblasti rozvoja dopravnej infraštruktúry
- zabezpečiť územnú rezervu a homogenizovať cestný ťah II. triedy (tvorený cestami I/65, II/519, III/06538), homogenizovaný cestný ťah nadregionálneho významu súbežný s rýchlostnou cestou R3, v trase a úseku cesta II/519 križovatka Príbovce – križovatka s III/06538 Moškovec v kategórii C 9,5/60,
- chrániť územný koridor železničnej trate nadregionálneho významu III. kategórie č.171 v úseku Vrútky – Diviaky – Horná Štubňa
6. V oblasti vodného hospodárstva
- rešpektovať z hľadiska ochrany vôd ochranné pásma vodárenských zdrojov,
- rešpektovať ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov Martin, Liptovská Osada (Korytnica - kúpele), Lúčky, Turčianske Teplice, Rajecké Teplice a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd Budiš, Kláštor pod Znievom, Martin, Mošovce,
- chrániť koridory prívodov pitnej vody
- podporovať rozvoj miestnych vodovodov v obciach a ich miestnych častiach s nedostatočným zásobovaním pitnou vodou, mimo dosahu SKV,
- zabezpečiť výstavbu týchto stavieb z hľadiska ochrany vôd: skupinová kanalizácia obcí: Kláštor pod Znievom, Slovany, Turčiansky Ďur, Moškovec so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Kláštor pod Znievom,
- chrániť koridory prívodov pitnej vody
- na ochranu územia pred povodňami : navrhované úpravy vodných tokov riešiť tak, aby zostali zachované ich ekostabilizačné a migračné funkcie,
7. V oblasti energetiky
- podporovať rozvoj plynofikácie územia kraja, chrániť koridory existujúcich a navrhovaných plynovodov a plynárenských zariadení,
- zvýšiť percento plynofikácie obcí v kraji v ekonomicky efektívnych oblastiach a v územiach so zvýšenými požiadavkami na ochranu životného a prírodného prostredia. (NP, ich OP, CHKO a p.)
- zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú dodávku a prenos elektrickej energie dobudovaním elektrizačnej rozvodnej sústavy kraja v nadväznosti na sústavu SR a sústavu medzištátnu,
8. V oblasti odpadového hospodárstva
- zabezpečiť postupnú sanáciu a rekultiváciu nevyhovujúcich skládok odpadov a starých enviromentálnych záťaží do roku 2005
zneškodňovanie nevyužitých komunálnych odpadov riešiť prednostne na zabezpečených regionálnych skládkach odpadov, určených v územnom pláne regiónu
9. Verejnoprospešné stavby
- stavby na sledovanie stavu životného prostredia - sieť dokumentačných a výskumných staníc v blízkosti, resp. v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov

e) Zhodnotenie významu obce v štruktúre osídlenia

Obec Kláštor pod Znievom sa nachádza v juhozápadnej časti okresu Martin. Prvá písomná zmienka o obci pochádza už z roku 1113 a v 13. storočí, keď ako prvá v Turci dostala mestské práva, sa stala mestom. Kláštor pod Znievom svojim historickým a kultúrnym dedičstvom prevyšuje význam väčšiny obcí, ale aj mnohých miest na území Slovenska. V roku 1578 tu vznikla prvá záhrada liečivých rastlín v Európe, budovali sa tu rybníky a v roku 1656 tu bola postavená papiereň. V 16. storočí tu vznikla staviteľská škola, stredná kláštorná škola a v roku 1586 bola založená vysoká škola teologická. V 19. storočí bolo v Kláštore pod Znievom otvorené jedno z troch prvých slovenských gymnázií. V súčasnosti sa na území obce nachádza vyhlásená Pamiatková zóna obce Kláštor pod Znievom a viacero národných kultúrnych pamiatok, zapísaných v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR.
Obec je elektrifikovaná, má vybudovaný STL plynovod a vodovodnú sieť ako súčasť SKV Kláštor pod Znievom, v súčasnosti sa realizuje výstavba verejnej kanalizácie a ČOV, v obci je verejné osvetlenie a miestny rozhlas.
Značnú časť územia tvoria svahy a zalesnené územia Lúčanskej Malej Fatry, čo spolu s veľkým počtom kultúrnych a historických pamiatok súvisiacich s minulosťou obce vytvára priaznivé predpoklady pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu.
V štruktúre osídlenia bude obec plniť predovšetkým funkciu bývania a rekreácie so zachovaním nezávadnej výroby, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva.

f) Požiadavky na riešenie záujmového územia obce

Záujmové územie obce je vymedzené katastrálnymi hranicami Kláštora pod Znievom a Lazian. Záujmové územie bude v ÚPN – O Kláštor pod Znievom riešené v jeho textovej, tabuľkovej a grafickej časti v mierke 1 : 10 000.

g) Základné demografické údaje a prognózy

1.Obyvateľstvo, ekonomické aktivity, zamestnanosť

Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 mala obec Kláštor pod Znievom 1457 trvalo bývajúcich obyvateľov. k 31.12.2005 mala obec podľa údajov ŠÚ SR Krajskej správy v Žiline 1499 obyvateľov.

Základné údaje o obyvateľstve obce Kláštor pod Znievom podľa údajov z r. 2005 :

Počet trvalo bývajúcich obyvateľov

Veková štruktúra obyvateľov

Muži

Ženy

Celkom

Predproduktívny vek

Produktívny vek

Poproduktívny vek
796
730
1499
235
981
283
51,3 %
48,7 %
100 %
15,7 %
65,4 %
18,9 %
/ vek nebol zistený u 5 obyvateľov obce čo predstavuje 0.1% celej populácie /

Index vitality = Počet obyvateľov v predproduktívnom veku : počet obyvateľov v poproduktívnom veku . 100 = 235 : 283 . 100 = 83,04
Na základe výpočtu indexu vitality je zrejmé, že obec má regresívny typ populácie, ktorá je schopná narastať prirodzenou menou len za predpokladu migrácie mladých rodín do obce.

Vývoj počtu obyvateľov v rokoch 1961 – 2005:


Rok / ukazovateľ

1961


1970

1980

1991

2001

2005
Počet obyvateľov
1625
1470
1552
1516
1457
1499
Prírastok / úbytok
-
-155
+82
-36
-41
+42
Index rastu
100
90,5
93,7
93,3
89,7
92,2

V sledovanom období rokov 1961 až 2001 počet obyvateľov klesal. Od roku 2001 počet obyvateľov narastá pričom priemerný ročný prírastok predstavuje hodnotu 10,5 osoby.
Nepriaznivý vývoj v minulých rokoch bol spôsobený predovšetkým v dôsledku značnej migrácie obyvateľov do väčších sídiel, hlavne mesta Martin a Turčianske Teplice, čo sa prejavilo na znižovaní celkového počtu obyvateľov v obci. V posledných rokoch sa saldo migrácie zmenilo na kladné v súvislosti so zmenou sociálno ekonomických podmienok, ale aj z dôvodu zvýšenia záujmu o bývanie v obci vďaka budovaniu technickej infraštruktúry a skvalitňovaniu obytného a životného prostredia v obci. S ohľadom na predpoklad komplexného dobudovania technickej infraštruktúry v návrhovom období, kvalitu životného prostredia v obci, predpoklady pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu a priaznivú polohu obce, je možné v ďalšom období uvažovať s pokračovaním nárastu počtu obyvateľov obce.
V súlade s predpokladaným demografickým vývojom bude mať v roku 2020 obec Kláštor pod Znievom 1660 obyvateľov za predpokladu vytvorenia podmienok pre rozvoj individuálnej bytovej výstavby v samotnom územnom pláne obce.
Počet ekonomicky aktívnych obyvateľov podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2001 bol 773 osôb, čo je 53 % z celkového počtu obyvateľov bývajúcich v obci.
Index ekonomického zaťaženia = ( Obyvateľstvo predproduktívneho veku + obyvateľstvo poproduktívneho veku ) : obyvateľstvo v produktívnom veku . 100 =
= ( 235 + 283 ) : 981 . 100 = 52,8
Index ekonomického zaťaženia je nižší ako celo okresný priemer.
Z celkového počtu 773 ekonomicky aktívnych osôb 402 osôb odchádza za prácou mimo územia obce, čo predstavuje 52 %. Súčasný stav je možné čiastočne korigovať vytváraním podmienok pre vznik pracovných príležitostí predovšetkým v oblasti rekreácie, cestovného ruchu, výroby a služieb na území obce.

2. Bytový fond

Podľa sčítania obyvateľstva, bytov a domov v r. 2001 bolo v obci 449 domov, z toho 377 trvalo obývaných a 72 neobývaných. Z uvedeného počtu neobývaných domov je 22 určených na rekreáciu. Z celkového počtu 419 trvalo obývaných bytov v obci bolo 369 bytov v rodinných domoch.
Stav bytového fondu a úrovne bývania je podľa jednotlivých ukazovateľov na porovnateľnej úrovni ako je priemer okresu Martin. Priemerná obložnosť bytov je 3,47 obyvateľa na byt, čo je viac ako celo okresný priemer.
V návrhovom období je možné predpokladať odpad bytového fondu v počte 20 bytov, z toho väčšina z dôvodu zmeny funkcie obytnej na rekreačnú. Pôjde v prvom rade o staršie jednotraktové rodinné domy na úzkych pozemkoch, bez možnosti podstatného rozšírenia, ktoré svojim dispozičným riešením nemôžu plnohodnotne spĺňať nároky na trvalé bývanie, na rekreačné účely však vyhovujú.

Počet trvalo obývaných bytov podľa sčítania v r. 2001 ......................................... 419
Odpad bytového fondu do r. 2020 .......................................................................... 20
Zostatok súčasného bytového fondu v r. 2020 ....................................................... 399
Potreba bytov v r. 2020 pri obložnosti 3,3 ............................................................. 503 Potreba výstavby nových bytov do r. 2020 ............................................................ 104

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že s ohľadom na predpokladaný demografický vývoj, odpad súčasného bytového fondu a potrebu zníženia obložnosti bytov bude potrebné v návrhovom období vytvoriť podmienky pre výstavbu cca 104 bytov, predovšetkým v rámci IBV. S ohľadom na stupeň a podrobnosť spracovania obstarávanej ÚPD je však uvedený počet nových domov potrebné považovať za smerný.

h) Osobitné požiadavky na urbanistickú kompozíciu

Pri návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
za hlavnú kompozičnú os obce považovať cestu III/51821 prechádzajúcu obcou v smere juhovýchod – severozápad od jej križovania s cestou III/51819 po severozápadný okraj zastavaného územia obce
za vedľajšie kompozičné osi obce považovať cestu III/51829 prechádzajúcu v súvisle zastavanom území obce
za hlavný ťažiskový priestor obce považovať priestor po oboch stranách cesty III/51821 medzi Diecéznou historickou knižnicou a rímskokatolíckym kostolom sv. Mikuláša
rešpektovať dominantu rímskokatolíckeho kostola sv. Mikuláša, nachádzajúceho sa v hlavnom ťažiskovom priestore obce.
Rešpektovať dominanty Znievskeho hradu, Kalvárie a Kláštora premonštrátov
neuvažovať o výstavbe ďalších dominánt v zastavanom území obce a na priľahlých rozvojových plochách, zachovať súčasnú siluetu obce
riešiť obnovu a rekonštrukciu brehových porastov pozdĺž Znievskeho potoka a potoka Vríca a jeho prítokov v zastavanom území.
zachovať existujúcu zeleň pozdĺž vodných tokov mimo zastavaného územia obce.
zachovať solitérnu zeleň a zarastené medze vo voľnej poľnohospodárskej krajine
rešpektovať priehľady na panorámu okolitej krajiny
pri návrhu rekreačných objektov v maximálnej miere rešpektovať prírodnú scenériu a nenarušovať charakter krajiny.

i) Osobitné požiadavky na obnovu, prestavbu a asanácie

V návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
uvažovať o postupnej obnove a prestavbe staršieho a nevyhovujúceho bytového fondu pre potreby bývania a rekreácie
riešiť dotvorenie hlavného ťažiskového priestoru obce, ako ústredného pešieho priestranstva s plochami verejnej zelene a občianskej vybavenosti
neuvažovať o plošných asanáciách a rozsiahlej prestavbe obytného územia obce

j) Požiadavky na riešenie rozvoja dopravy a koncepcie technickej vybavenosti

1. Doprava
Riešeným územím prechádza dvojkoľajná železničná trať III. triedy č. 171 Vrútky – Zvolen. V katastrálnom území obce sa na uvedenej železničnej trati nachádza železničná zastávka Kláštor pod Znievom.
Na existujúci nadradený cestný dopravný systém, cestu II/519, ktorá prechádza východným okrajom katastrálneho územia obce, je obec napojená cestou III/51821, na ktorú sa napája cesta III/51819, ktorá prechádza celým zastavaným územím obce. Územím obce ďalej prechádzajú cesty III/51829 a III/5196. Hromadná doprava je zastúpená autobusovou dopravou, ktorú prevádzkuje SAD Žilina.
Riešeným územím, alebo v jeho blízkosti prechádzajú cyklotrasy EČ 2415 Turčianske Teplice - Martin, EČ 5431 Turčianske Teplice - Kláštor pod Znievom a EČ 5419 Kláštor pod Znievom – Predvrícko.
Pri návrhu riešenia dopravy v ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné
- rešpektovať koridor dvojkoľajnej železničnej trate III. triedy č. 171 Vrútky – Zvolen s výhľadom jej elektrifikácie.
- rešpektovať zariadenia Železníc SR v riešenom území
- rešpektovať ochranné pásmo železničnej trate – 60 m od osi koľaje
- prípadné navrhované križovania železnice s cestnou sieťou riešiť mimoúrovňovo
- rešpektovať a vyznačiť trasu cesty II/519 s návrhom jej rekonštrukcie v šírkovom usporiadaní
- pri uvedenej komunikácii funkčnej triedy B2 je potrebné uvažovať mimo zastavaného územia s výhľadovou kategóriou C 9,5/70 a v zastavanom území s výhľadovou kategóriou MZ 12(11,5)/50
- rešpektovať a vyznačiť trasy ciest 3. triedy - III/51819, III/51821, III/51829 a III/5196
- pri uvedené komunikácie funkčnej triedy B3 je potrebné uvažovať mimo zastavaného územia s výhľadovou kategóriou C 7,5/60 a v zastavanom území s výhľadovou kategóriou MZ 8,5 (8,0)/50
- existujúce miestne komunikácie v zastavanom území obce, ktoré svojimi šírkovými parametrami nevyhovujú obojsmernej premávke a s ohľadom na okolitú zástavbu nemôžu byť ďalej rozširované, riešiť ako jednosmerné, vzájomne zokruhované
- novo navrhované komunikácie na plochách IBV riešiť ako obojsmerné, vzájomne zokruhované, bez návrhu zaslepených komunikácií
- miestne komunikácie navrhovať v zmysle STN 73 61 10 platnej od augusta 2004
- mimo súvisle zastavaného územia rešpektovať ochranné pásma ciest II. a III. triedy
- riešiť polohu autobusových zastávok v riešenom území obce tak, aby vyhovovali platným predpisom a normám pri zohľadnení ich súčasnej polohy
- navrhnúť zastavovacie pruhy autobusových zastávok a vo výkrese dopravy vyznačiť izochrónu ich pešej dostupnosti
- tam, kde to umožňujú priestorové pomery navrhnúť pozdĺž cesty II/51819 v zastavanom území obce minimálne jednostranný chodník pre peších
- navrhnúť obslužné komunikácie vedúce do existujúcich a navrhovaných rekreáčno športových zariadení
- navrhnúť dostatočné plochy pre statickú dopravu pri objektoch občianskej vybavenosti, rekreačných objektoch voľného cestovného ruchu, výroby a pri plochách športovísk
- Cyklistické a pešie trasy navrhnúť a vyznačiť i v širších vzťahoch k rekreačnému zázemiu, ich šírkové usporiadanie je potrebné navrhnúť v zmysle STN 736110

2.Vodné hospodárstvo
V riešenom území obce Kláštor pod Znievom sa nachádza vodárenský zdroj Turčiansky Ďur vrt HV 305A s doporučenou výdatnosťou 15,0 l.s-1. Vrt je v súčasnosti odstavený, voda z vrtu sa v súčasnosti nevyužíva na hromadné zásobovanie pitnou vodou.
Zásobovanie pitnou vodou v obci Kláštor pod Znievom zabezpečuje verejný vodovod napojený na SKV Kláštor pod Znievom. v správe TVS, a.s. Martin.
Prívodné potrubie profilu DN 150 je ukončené vo vodojeme Kláštor pod Znievom s kótami hladín 540,5/536,5 m n.m. Z vodojemu pokračuje potrubie profilu DN 200 cez intravilán obce Kláštor pod Znievom kde plní aj funkciu hlavného rozvodného potrubia vodovodnej siete v obci. Pod obcou je odbočka DN 150 do obce Slovany a za odbočkou pokračuje potrubie s profilom DN 100 do vodojemu Turčiansky Ďur s objemom 200 m3, kótami hladín 499,0/495,8 m n.m., z ktorého je pitnou vodou zásobovaná miestna časť Kláštor pod Znievom – železničná stanica predĺžením rozvodnej siete vodovodu z obce Turčiansky Ďur.
Rozvodná sieť vodovodu v obci bola uvedená do prevádzky v roku 1976 a má dĺžku 5,7 km (bez prípojok) s profilom DN 100. Verejný vodovod vyhovuje požiarnym potrebám.
Zásobný rozsah vodovodu (pri pretlaku v sieti 0,25 – 0,6 MPa) je medzi kótami 515,0 – 480,0 m n.m.
Na základe Rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia v Martine č. ŽP-592/1993-vod.Ma zo dňa 9.6.1993, ktorým bolo vydané povolenie na zriadenie líniovej vodnej stavby „Čistiareň odpadových vôd a kanalizácia Kláštor pod Znievom – Slovany“ sa v obci realizuje výstavba verejnej splaškovej kanalizácie a ČOV Kláštor pod Znievom. V súčasnosti je dobudovaná I. stavba, ktorá je pred kolaudáciou. ČOV je mechanicko-biologická pre 2.400 EO s aktiváciou, vertikálnou dosadzovacou nádržou a kalovým hospodárstvom. Recipientom vyčistených splaškových vôd je Znievsky potok. Výustný objekt je situovaný na ľavom brehu v rkm 3,1, č. hydrologického poradia 4-21-05-064.
V katastrálnym územím obce Kláštor pod Znievom pretekajú vodohospodársky významné toky rieka Turiec a potok Vríca, a drobné vodné toky Znievsky potok, náhon z Vríce pre Znievske rybníky a potok Vedžer, ktorý tvorí južnú hranicu katastrálneho územia. Na pravom brehu potoka Vedžer je vybudovaný rybník Vedžer so zatopenou plochou 1,0 ha a pred vstupom do obce Kláštor pod Znievom sú vybudované Znievske rybníky na ploche 8 ha s objemom vody 50.000 m3.
V katastrálnom území obce sú vybudované hydromelioračné zariadenia v správe Hydromeliorácie, š.p.- kanál, evid.č. 5306 183 003 s celkovou dĺžkou 0,5 km a kanál K22, evid.č. 5306 190 010, s celkovou dĺžkou 0,119 km. Odvodnenie poľnohospodárskych pozemkov drenážnym systémom je vo vlastníctve príslušného poľnohospodárskeho subjektu
Pri riešení problematiky vodného hospodárstva je potrebné :
- zásobovania pitnou vodou riešiť z SKV Kláštor pod Znievom v správe TVS, a.s. Martin
- rešpektovať trasy existujúcich a navrhovaných vodovodných potrubí a polohu vodohospodárskych objektov verejného vodovodu vrátane ich ochranných pásiem
rešpektovať vodárenský zdroj vrt HV 305A na území obce
v rámci návrhu nových plôch pre rozvoj obce riešiť rozšírenie vodovodnej siete
novo navrhované vodovodné potrubia situovať do verejných pozemkov v koridore obslužných komunikácií s možnosťou ich zokruhovania
okrem obytného územia obce riešiť zásobovanie pitnou vodou aj na plochách občianskej vybavenosti, výroby, športu a rekreácie
odkanalizovanie obce navrhnúť v súlade s realizačným projektom stavby „Čistiareň odpadových vôd a kanalizácia Kláštor pod Znievom – Slovany“ s riešením splaškovej kanalizácie so zaústením do ČOV Kláštor pod Znievom
kanalizáciu riešiť ako delenú na splaškovú a dažďovú, so zaústením dažďovej kanalizácie do miestnych tokov
rešpektovať zákon o vodách č.364/2004 Z.z. a príslušné platné STN 736822, 752102 atď
pozdĺž vodných tokov ponechať manipulačný pás pre opravy, údržbu a povodňovú aktivitu v min. šírke 8,0 m od brehovej čiary pre vodohospodársky významné toky a 4,0 m pre ich prítoky
- akúkoľvek investorskú činnosť a výsadbu porastov v dotyku s vodnými tokmi odsúhlasiť so správcom toku
v prípade návrhu úprav korýt miestnych tokov zohľadniť ekologické hľadiská

3.Energetika a telekomunikácie
Zásobovacím zdrojom elektrickej energie pre riešené územie obce Kláštor pod Znievom je transformovňa 110/22 kV Tp Martin. Elektrický výkon do územia sa prenáša po 22 kV vedení 269 Tp Martin – Handlová a následnej radiálnej VN odbočky realizovanej do smeru Vrícko. Odbočné VN 22 kV vedenie a prípojky k trafostaniciam sú prevedené vzdušnými vedeniami po betónových stožiaroch.
Odberatelia elektrickej energie v riešenom území sú zásobovaní z 9-tich trafostaníc o celkovom inštalovanom výkone 3100 kVA, z toho dve trafostanice T7 (železničná stanica) a T8 ( plnička vody) sú situované mimo intravilánu obce. Sekundárna sieť je prevedená vzdušným rozvodom po betónových stĺpoch.
Verejné osvetlenie v centrálnej časti obce je realizované výbojkovými svietidlami na sadových stožiaroch, ostatné svietidlá VO sú osadené na stĺpoch NN siete.
Zdrojom zemného plynu pre obec Kláštor pod Znievom je VTL plynovod DN 300 PN 25 Prievidza - Martin, z ktorého je prevedená VTL prípojka DN 100 do regulačnej stanice plynu RS 1200 m3/h s výstupným tlakom do 90 kPa, situovanej v južnej časti intravilánu obce Slovany. Táto RS slúži pre zásobovanie zemným plynom aj obci Kláštor pod Znievom.
Hlavný STL rozvod plynu z RS je realizovaný oceľovým potrubím DN 150 a je smerovaný cez priľahlé územie obce Slovany do riešeného územia Kláštor pod Znievom. Miestna STL plynovodná sieť vedená obcou je vybudovaná z materiálu oceľ dimenzie DN 150, DN 100, DN 50 a materiálu PE dimenzie D 225, D 160, D 110, D 90, D 63. Z STL siete sú k odberateľom vedené STL pripojovacie plynárenské zariadenia (prípojky) materiálu PE D 32 a PE 25. Z celkového počtu 511 bytov je však na plyn zo siete napojených iba 247 bytov. Zásobovanie teplom je v obci riešené decentralizovaným spôsobom.
V obci sa nachádza prevádzka Slovenskej pošty a digitálna telefónna ústredňa, na ktorú bolo v obci podľa údajov KS ŠÚ SR k 31.12.2005 napojených 291 hlavných staníc, z toho 254 bytových. Riešeným územím prechádza trasa diaľkového kábla PDOK zo smeru Martin, so zaústením do digitálnej ústredne Kláštor pod Znievom. Pokrytie územia signálom verejnej rádio telefónnej siete operátorov Orange a T-Mobile a televíznym signálom je zabezpečené vysielacím stožiarom nad miestnou časťou Lazany. V obci je vybudovaný obecný rozhlas.
Pri riešení uvedenej problematiky je v ÚPN – O Kláštor pod Znievom potrebné :
rešpektovať trasu 22 kV odbočného vzdušného vedenia do smeru Vrícko
rešpektovať ochranné pásma existujúcich elektrických vedení a zariadení
riešiť rozšírenie elektrických vedení na novo navrhovaných rozvojových plochách prostredníctvom NN káblov uložených v zemi
v súvislosti s rozvojovými plochami riešiť potrebu budovania nových trafostaníc a tieto navrhovať v centrách odberu
rešpektovať trasu VTL plynovodu DN 300 PN 25 Prievidza – Martin a VTL prípojky DN 100
rešpektovať polohu regulačnej stanice plynu RS 1200 m3/h
rešpektovať ochranné pásma existujúcich plynovodov a zariadení
riešiť rozšírenie STL plynovodov na novo navrhovaných rozvojových plochách
uvažovať s plynom ako s hlavným vykurovacím médiom v obci, uvažovať so zvýšením podielu plynofikácie v existujúcej IBV
neuvažovať o napojení obytného územia na centrálny zdroj tepla
rešpektovať a do grafickej časti zakresliť trasu diaľkového kábla a polohu digitálnej telefónnej ústredne
rešpektovať a do grafickej časti zakresliť polohu vysielacieho stožiara televízneho signálu a operátorov mobilnej telefónnej siete
riešiť návrh nových trás miestnej telefónnej siete v lokalitách určených pre rozvoj, vrátane ich zakreslenia vo výkresovej časti
rozšírenie miestnej telekomunikačnej siete riešiť formou zemných úložných káblov
navrhnúť opatrenia technického riešenia 22 kV vzdušných vedení na zabránenie zranení a usmrcovaniu avifauny

k) Požiadavky na ochranu prírody a tvorbu krajiny, kultúrneho dedičstva, na ochranu prírodných zdrojov, ložísk nerastných surovín a ďalších chránených území vrátane požiadaviek na zabezpečenie ekologickej stability územia

V riešenom území sa nachádza NPR Turiec – rieka Turiec so štvrtým stupňom ochrany a NPR Kláštorské lúky. V roku 1998 bola rieka Turiec a priľahlé podmáčané a mokraďové biotopy zapísané do Zoznamu mokradí medzinárodného významu Ramsarskej konvencie pod názvom Mokrade Turca. Rieka Turiec bola v rámci prípravy území Natura 2000 spolu s Blatnickým potokom navrhnutá na zaradenie medzi územia európskeho významu č. SKUEV038.
Riešené územie obce zasahuje do navrhovaného chráneného vtáčieho územia Malá Fatra (SKCHVÚ013) v zmysle uznesenia Vlády SR č. 636 zo dňa 8.7.2003.
Riešeným územím prechádza hydricko terestrický biokoridor nadregionálneho významu – rieka Turiec, terestrický biokoridor nadregionálneho významu na západnom okraji katastrálneho územia obce, hydricko terestrický biokoridor regionálneho významu potok Vríca, terestrické biokoridory regionálneho významu v severovýchodnej a južnej časti územia obce a hydricko terestrické biokoridory lokálneho významu pozdĺž miestnych tokov.
V riešenom území obce sa nachádzajú genofondové lokality
- 42 – Húčľava – Sokol – Chlieviská – málo rozsiahlejší komplex starých bučín a bukojedlín so smrekom, jarabinami a ďalšími drevinami s výskytom viacerých druhov dravcov a sov.
- 43 – Zniev – prirodzené porasty bučín a bukových smrečín s kalcifilnou bylinovou vegetáciou a prírodoochranne významnými druhmi rastlín a živočíchov
- 44 – Kalvária – významné zvyšky teplomilnej nelesnej vegetácie
- 176 –Mokrade pri osade – zvyšky slatinísk s výskytom chránených druhov rastlín a rozptýlenými krovinami
- 179 – Vríca – dobre vyvinuté, prevažne vŕbové a jelšovo-vŕbové brehové porasty s druhovo bohatým krovinatým poschodím, prirodzeným charakterom toku a s výskytom viacerých významných druhov pavúkov, obojživelníkov s druhovo bohatými spoločenstvami vtákov a refúgiami poľovnej zveri
- 180 – Slovany - rybníky – sústava malých hospodársky využívaných rybníkov s výskyom viacerých druhov migrujúcich vodných vtákov
- 181 – Park v Kláštore pod Znievom (komplex zelene) – menší park so starými exemplármi viacerých druhov drevín a hniezdnou synúziou dutinových hniezdičov
- 182 – Dielnice – komplex prevažne trávinobylinových (xerotermofilných a mezofilných, ostrovčekovo hygrofilných) fytocenóz pasienkov, lúk, starších úhorov i plošiek slatiniskovej vegetácie s lokálne vyvinutými sukcesnými štádiami drevinovej vegetácie. Zo živočíchov sú významné viaceré druhy pavúkov, rovnokrídlovcov. V rámci prípravy sústavy území európskeho významu Natura 2000 boli Dielnice navrhnuté medzi územia európskeho významu (SKUEV0381).
- 183 – Rybník Vädžer – rybník s vyvinutou litorálnou slatiniskovou vegetáciou vrátane drevinových formácií.
Doplnené genofondové lokality v zmysle zmien regionálneho ÚSES-u okresov Martin a Turčianske Teplice navrhované Správou NP Veľká Fatra :
- Mokraď pri ústí Žiarnej doliny – plytká vodná plocha na nive Vríce zarastajúca najmä porastami vysokých ostríc a trste a priľahlé vlhké lúky s výskytom významných druhov chránených živočíchov.
- Lúky pri Kláštore pod Znievom – dobre vyvinuté druhovo bohaté xerotermofilné až mezofilné travinobylinné porasty s výskytom vzácnych druhov rastlín
Na území obce Kláštor pod Znievom sa nachádzajú chránené stromy : Lipa pri kostole, Lipa pred kláštorom, Brest v kláštornej záhrade, Lipa v kláštornej záhrade, spracovaný je návrh na vyhlásenie chráneného stromu – Kláštorná čerešňa
V katastrálnom území Kláštor pod Znievom a Lazany sa nachádza pamiatkové územie zapísané v ÚZPF SR ako Pamiatková zóna obce Kláštor pod Znievom, vyhlásená Vyhláškou č. 1/96 OÚ v Martine zo dňa 6.2.1996.
Predmetom záujmu pamiatkovej ochrany podľa zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu sú národné kultúrne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR:
Hrad - ruina, č. ÚZPF 554/1, parc. č. 1007
Kostol – r. k. sv. Mikuláša, č. ÚZPF 555/0, parc. č. 1
Fara, č. ÚZPF 556/0, parc. č. 120
Kostol, č. ÚZPF 193/0, miesto – Ústredie, parc. č. 3622
Fara, č. ÚZPF 556/0, parc. č. 120
Kláštor premonštrátov - konvent, č. ÚZPF 557/1, parc. č. 275/1
Kláštor premonštrátov – kostol r. k., č. ÚZPF 557/2, parc. č. 275/1
Kláštor premonštrátov - aleja, č. ÚZPF 557/3, parc. č. 274/1, 273/2
Domy ľudové, č. ÚZPF 559/1, parc. č. 560
Domy ľudové, č. ÚZPF 559/2, parc. č. 561
Dom meštiansky – prejazdový radový, č. ÚZPF 560/0, parc. č. 590
Škola, č. ÚZPF 561/0, parc. č. 2
Gymnázium – , č. ÚZPF 562/1, parc. č. 133
Pamätná tabuľa – Martina Čulena, č. ÚZPF 562/2, parc. č. 133
Kalvária – kaplnka r. k. povýšenia kríža, č. ÚZPF 563/1, parc. č. 939
Kalvária – ohradný múr, č. ÚZPF 563/2, parc. č. 939
Socha sv. Floriána, č. ÚZPF 564/0, parc. č. 1157
Náhrobníky – súbor – so sochou ženy, č. ÚZPF 565/1, parc. č. 943/1
Náhrobníky – súbor – s krížom, č. ÚZPF 565/2, parc. č. 943/1
Náhrobníky – súbor – s krížom, č. ÚZPF 565/3, parc. č. 943/1
Náhrobníky – súbor – s krížom, č. ÚZPF 565/4, parc. č. 943/1
Náhrobníky – súbor – s krížom, č. ÚZPF 565/5, parc. č. 943/1
Sochy – kalvária , č. ÚZPF 2184/0, parc. č. 158
Gymnázium pamätné – 1. katolícke slovenské, č.ÚZPF 10005/0, parc. č. 534, 535
- Kríž s korpusom pri kostole sv. Mikuláša, parc. č. 1157- od 5.4.2007
V riešenom území sa nachádzajú evidované archeologické lokality
A.V intraviláne obce.
B.Ojedinelé nálezy z obce
pričom nie je vylúčená existencia ďalších archeologických nálezísk, ktoré môžu byť narušené pri zemných prácach.
Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.89/2000 Z.z. zo dňa 6.3.2000 bol vyhlásený prírodný zdroj minerálnej vody „Kláštorný“ (vrt KM-1) v katastrálnom území obce Kláštor pod Znievom za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody (§1 odst.2e). Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.525/2001 Z.z. zo dňa 6.12.2001 boli vyhlásené ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom, pričom Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblast a Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni infiltračnú a transportno-akumulačnú oblasť.
V katastrálnom území obce sa nenachádzajú výhradné ložiská nerastných surovín s určeným dobývacím priestorom, výhradné ložiská nerastných surovín s určeným chráneným ložiskovým územím, ani ložiská nevyhradených nerastov.
Pri návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
- rešpektovať limity územnej ochrany, ustanovené v § 15 zákona NR SR č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny na území NPR Turiec a NPR Kláštorské lúky
- rešpektovať požiadavky ochrany chránených území – nSKUEV0382 Turiec a Blatničanka a Ramsarská lokalita - Mokrade Turca
- rešpektovať požiadavky ochrany chráneného vtáčieho územia Malá Fatra - SKCHVÚ013
- rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability – biokoridory a biocentrá nadregionálneho a regionálneho významu
rešpektovať vyššie uvedené genofondové lokality, s odporúčaním ich ponechania bez stavebnej činnosti
riešiť zlepšenie súčasnej štruktúry časti biokoridorov pozdĺž miestnych tokov v zastavanom území obce, zachovať a doplniť brehové porasty
- zachovať kvalitnú štruktúru lokálnych hydricko terestrických biokoridorov pozdĺž miestnych tokov
- zachovať a rešpektovať kompaktné lesné porasty, alúviá potokov a ich prítokov a mimolesnú stromovú vegetáciu
- pri návrhu na reguláciu vodných tokov rešpektovať potrebu vytvorenia priestoru pre príbrežnú vegetačnú zónu, zabezpečujúcu biotickú integritu a priaznivé existenčné podmienky riečneho ekosystému pre akvatickú a semiakvatickú biotu
- riešiť ochranu brehových porastov, ktoré sú refúgiami chránených druhov živočíchov
- v prípade výstavby v okolí miestnych vodných tokov je potrebné zachovať prirodzenú brehovú líniovú vegetáciu v šírke min. 6 m po oboch brehoch tokov pre zachovanie funkčnosti biokoridorov a riečneho kontinua v krajinnej štruktúr
- na plochách, ktoré nie sú určené na zástavbu a poľnohospodárske a rekreačné využitie, vylúčiť devastačné zásahy, ktoré by mohli spôsobiť zhoršenie existenčných podmienok a biotickej integrity rastlín a živočíchov týchto ekosystémov
- rozvoj obce situovať smerom ku zastavanému územiu.
- rešpektovať platné zásady pamiatkovej ochrany na území Pamiatkovej zóny obce Kláštor pod Znievom, vyhlásenej Vyhláškou č. 1/96 OÚ v Martine zo dňa 6.2.1996.
- zachovať a rešpektovať vyššie uvedené národné kultúrne pamiatky a pri ich oprave, údržbe a rekonštrukcii postupovať v súlade s ustanoveniami § 27 a 32 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a uvedenú požiadavku zapracovať do záväznej časti ÚPN-O
- objekty národných kultúrnych pamiatok vyznačiť vo výkresovej časti ÚPN - O
- pri návrhu novej zástavby rešpektovať pohľadovú dominantu kostola sv. Mikuláša
- v záujme zachovania urbanistickej štruktúry v centre obce zachovať uličné čiary, zohľadniť pôvodnú parceláciu, rovinu striech a pôvodné tvaroslovné prvky a tektoniku
zapracovať do záväznej časti ÚPN – O povinnosť ohlásenia prípadného archeologického nálezu podľa ustanovenia § 40 Zákona č. 49/2002 Z. z. a § 127 Stavebného zákona, stanoviť povinnosť oslovenia Krajského pamiatkového úradu v územnom a stavebnom konaní týkajúcom sa všetkých líniových a veľkoplošných stavieb predpokladajúcich zemné práce, z dôvodu možnosti odkrytia neznámych archeologických lokalít
rešpektovať prírodný zdroj minerálnej vody „Kláštorný“ (vrt KM-1) vyhlásený Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.89/2000 Z.z. zo dňa 6.3.2000 v katastrálnom území obce Kláštor pod Znievom za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody (§1 odst.2e).
vo výkresovej časti vyznačiť a rešpektovať ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom, vyhlásené Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.525/2001 Z.z. zo dňa 6.12.2001


l) Požiadavky z hľadiska ochrany trás nadradených systémov dopravnej a technickej vybavenosti

V návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
- rešpektovať trasu železničnej trate III. triedy č. 171 Vrútky - Zvolen vrátane ochranného pásma
- rešpektovať trasu cesty II/519 vrátane jej ochranného pásma
- rešpektovať trasu VTL plynovodu DN 300 PN 25 Prievidza – Martin vrátane ochranného pásma
- rešpektovať trasu diaľkového kábla PDOK zo smeru Martin

m) Požiadavky vyplývajúce zo záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany pred povodňami a civilnej ochrany obyvateľstva

1. Obrana štátu
V riešenom území sa nenachádzajú objekty Ministerstva obrany SR

2. Civilná ochrana obyvateľstva
Pri spracovaní ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné riešiť spôsob a rozsah ukrytia obyvateľstva obce podľa § 4 ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. e) Zákona č. 42/1994 Z. z. a a § 4 Vyhlášky MV SR č. 532/2006 Z. z. Neumiestňovať novú výstavbu do územia ohrozeného 50 ročnou resp. 100 ročnou vodou z miestnych tokov.

3. Požiarna ochrana
V obci je dobrovoľný hasičský zbor a požiarna zbrojnica, požiarna voda v obci je odoberaná z hydrantov a z miestnych tokov.
Pri návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
- akceptovať požiadavky protipožiarnej bezpečnosti vyplývajúce z platných predpisov na úseku ochrany pre požiarmi
- uvedenú problematiku riešiť v súlade s vyhláškou MV SR č. 699/2004 Z.z. - §16, ods.3)
zachovať existujúcu hasičskú zbrojnicu
požiarnu vodu zabezpečovať z existujúcich a navrhovaných hydrantov verejného vodovodu a odberom povrchovej vody z miestnych tokov

4. Ochrana pred povodňami
V rámci riešenia uvedenej problematiky je potrebné :
- navrhnúť ochranu pred záplavami, ktoré môžu byť spôsobené vybrežovaním miestnych tokov
- riešiť ochranu intravilánu proti zatápaniu extravilánovými vodami
- nenavrhovať novú zástavbu v inundačnom území miestnych tokov

n) Požiadavky na riešenie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce

Pri spracovaní ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
vychádzať z predpokladu, že budúci rozvoj obce bude založený predovšetkým na rozvoji obytnej funkcie s ohľadom na výhodnú geografickú polohu obce, reálne predpoklady na komplexné dobudovanie technickej infraštruktúry v návrhovom období a kvalitu životného prostredia, ako aj rekreačnej funkcie regionálneho významu s ohľadom na prírodné danosti a kultúrno historické pamiatky v riešenom území, pri zachovaní nezávadnej výroby, lesného hospodárstva a poľnohospodárskej výroby a rešpektovaní zásad ochrany prírody a krajiny
katastrálne územie obce je možné s ohľadom na jednotlivé funkčne rozdielne priestory rozdeliť nasledovne :
obytné územie obce a rozvojové plochy, vrátane zastavaného územia pri železničnej stanici
územie výroby a skladového hospodárstva – nachádzajúce sa na plochách hospodárskeho dvora PD, strediska autodopravy, strediska drevárskej výroby Lesov SR š, p. a na ploche Znievskych rybníkov .
územie voľnej poľnohospodárskej krajiny - nachádzajúce sa po obvode zastavaného územia obce so ŠPR Turiec na východnom okraji katastrálneho územia a s plochami rekreácie
- územie lesnej krajiny - pozostávajúca z lesných pozemkov, horských lúk a pasienkov predovšetkým v západnej časti riešeného územia obce
v obytnom území a na rozvojových plochách riešiť rozvoj funkcie bývania, vrátane občianskej vybavenosti, pobytovej chalupárskej rekreácie, športu a plôch zelene, prípadne drobnej nezávadnej výroby ako doplnkovej funkcie
vo výrobnom území uvažovať o rozvoji existujúcich a o doplnení nových prevádzok v rámci existujúcich plôch zameraných predovšetkým na poľnohospodárstvo a nezávadnú výrobu, za podmienky, že ich činnosťou nedôjde k zhoršeniu kvality životného prostredia
v poľnohospodárskej krajine riešiť ako základnú funkciu poľnohospodársku výrobu zameranú na živočíšnu a rastlinnú výrobu a na chov rýb v existujúcich zariadeniach a ako doplnkovú riešiť funkciu rekreačnú, zameranú na návrh nenáročných turistických a vychádzkových trás a oddychových plôch, plôch agroturistiky, návrh lyžiarskych bežeckých tratí a cykloturistických trás pri rešpektovaní ochrany prírody v chránených územiach
v lesnej krajine riešiť funkciu lesohospodársku, vodohospodársku, ekologickú a rekreačnú

o) Požiadavky na riešenie bývania, občianskej vybavenosti, rekreácie a výroby

1. Bývanie
Analýza súčasného stavu bytového fondu je spracovaná v stati g) Základné demografické údaje a prognózy, na základe ktorej je stanovená smerná potreba výstavby cca 104 nových bytov predovšetkým v rámci individuálnej bytovej výstavby do r. 2020.
S ohľadom na charakter existujúcej zástavby obce sú možnosti výstavby v intraviláne k 1.1.1990 obmedzené a nepostačujú pre krytie potrieb novej výstavby formou IBV s ohľadom na predpokladaný demografický vývoj a s ním súvisiaci rozvoj obce.
Z uvedených dôvodov je potrebné časť navrhovaných objektov rodinných domov situovať na doposiaľ nezastavané územie vo väzbe na súčasné hranice intravilánu
Pri návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
- v súvislosti s predpokladanou potrebou bytového fondu riešiť výstavbu cca 104 nových bytov predovšetkým v rámci individuálnej bytovej výstavby
- v súčasne zastavanom území obce využiť prieluky a ďalšie plochy vhodné pre potreby IBV
- riešiť ďalšie plochy pre rozvoj IBV predovšetkým na severovýchodnom okraji zastavaného územia obce pri hranici s k. ú. Slovany, na severnom okraji zastavaného územia medzi potokom Vríca a existujúcim 22 kV vzdušným vedením, pri rešpektovaní biokoridoru uvedeného toku a ochranného pásma elektrického vedenia a pozdĺž cesty III/51819 západne od jej napojenia na cestu III/51821.
- v rámci novo navrhovaných plôch IBV a bytových domov riešiť novú komunikačnú sieť s možnosťou obojstrannej zástavby, spolu s inžinierskymi sieťami
pri plochách bytových domov riešiť parkoviská v pomere 1 : 1 k navrhovanému počtu bytov a plochy radových garáži
- izolované rodinné domy navrhovať jednopodlažné, podpivničené, so sedlovými alebo polovalbovými strechami a využiteľným podkrovím, s uplatnením tvaroslovných prvkov a proporcií miestnej architektúry a využitím prírodných materiálov
- bytové domy navrhovať ako dvojpodlažné, maximálne trojpodlažné, podpivničené, so sedlovými strechami, s možnosťou využitia podkrovia

2. Občianska vybavenosť
V obci sa nachádza Obecný úrad, Kultúrne stredisko, verejná knižnica, kino, pošta s digitálnou ústredňou, základná škola s telocvičňou a ihriskom, materská škola, rímskokatolícky kostol, rímskokatolícky farský úrad, zdravotné stredisko s pracoviskom obvodného praktického lekára, detského lekára a zubnou ambulanciou, lekáreň, ubytovňa pre osamelé ženy a deti, expozitúra Poštovej banky, viacero predajní potravín a nepotravinárskeho tovaru, kaderníctvo, stolárstvo, zberňa prádla, autodoprava, technické služby, viacero reštauračných a pohostinských zariadení, športový areál s futbalovým ihriskom, dva cintoríny, dom smútku a požiarna zbrojnica.
Pri návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
- uvažovať o možnosti rozšírenia sortimentu maloobchodnej siete a služieb v súvislosti s vývojom potrieb obyvateľstva v návrhovom období do roku 2020
s rozšírením maloobchodnej siete a služieb uvažovať aj v sortimente súvisiacom s rozvojom cestovného ruchu
navrhovanú občiansku vybavenosť situovať prednostne do ťažiskových priestorov obce a vo väzbe na plochy rekreácie
v hlavnom ťažiskovom priestore obce uvažovať s doplnením občianskej vybavenosti v oblasti maloobchodu a služieb
navrhnúť nové ubytovacie a stravovacie zariadenia penziónového typu s ohľadom na predpokladaný rozvoj cestovného ruchu v obci
navrhnúť dobudovanie plôch športu s návrhom výstavby nových ihrísk a športových zariadení vo väzbe na existujúci športový areál
vo väzbe na plochy občianskej vybavenosti riešiť dostatočný počet parkovacích miest pre motorové vozidlá

3. Výroba
V riešenom území sa nachádzajú výrobné prevádzky a výrobné služby, ktoré sú zamerané najmä na spracovanie dreva – prevádzka Lesov SR š. p a dve stolárstva, ako aj drobné prevádzky rôzneho zamerania charakteru živností. V lokalite medzi cestou II/519 a železničnou traťou je plniareň stolovej minerálnej vody Kláštorná. Na západnom okraji zastavaného územia miestnej časti Lazany je prevádzka autodopravy.
Prevažnú časť poľnohospodárskej pôdy obhospodaruje Poľnohospodárske družstvo Javorina Valča, ktoré má na území obce hospodársky dvor, zameraný na rastlinnú a živočíšnu výrobu. Na hornom konci obce v časti Lazany sa nachádza ovčín súkromne hospodáriaceho roľníka. Na východnom okraji zastavaného územia obce sa nachádza rybničné hospodárstvo Znievske rybníky.
Lesné pozemky v katastrálnom území obce o celkovej výmere 2281,5 ha obhospodaruje viacero subjektov - Lesy SR š.p. OZ Žilina, WD Danubius Rožňava, Urbariát Lazany a iní.
V návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
rešpektovať existujúce plochy výroby a skladového hospodárstva na území obce
v rámci riešenia neuvažovať s návrhom nových monofunkčných priemyselných zón a priemyselných parkov
uvažovať s možnosťou intenzifikácie existujúcich výrobných plôch v obci a ich čiastočnou reštrukturalizáciou
v prípade umiestňovania nových výrobných prevádzok na existujúcich výrobných plochách preferovať predovšetkým prevádzky zamerané na využitie miestnych prírodných zdrojov
na území obce neumiestňovať prevádzky s vysokými nárokmi na dopravu surovín a komponentov z miest mimo katastrálneho územia obce
v riešenom území uvažovať výlučne s možnosťou umiestnenia nezávadných výrobných prevádzok z dôvodov ochrany životného prostredia a s ohľadom na obytné plochy a navrhované plochy rekreácie
drobné nezávadné prevádzky charakteru živností je možné situovať v obytnom území za podmienky, že negatívne neovplyvnia životné prostredie
v kontakte s obytným a rekreačným územím neuvažovať s novými objektmi ustajnenia a rozšírením veľkochovu hospodárskych zvierat
poľnohospodársku výrobu orientovať na rastlinnú výrobu - obhospodarovanie ornej pôdy, lúk a pasienkov, ale aj na živočíšnu výrobu za predpokladu zosúladenia chovu hospodárskych zvierat s požiadavkami a potrebami bývania, rekreácie, cestovného ruchu a ochrany životného prostredia a prírody v riešenom území
pri riešení problematiky lesného hospodárstva vychádzať zo schváleného LHP pre LHC Kláštor, schválený pre roky 2002 – 2011, ktorého súčasťou sú lesné pozemky v katastrálnom území obce

4. Rekreácia a cestovný ruch
Územie obce Kláštor pod Znievom má priaznivé predpoklady pre rozvoj rekreácie a turizmu. Patrí sem predovšetkým kvalita prírodného prostredia, väzby na prírodné prvky (les, voda, lúky), podmienky pre pobytovú rekreáciu podhorského typu a chalupársku rekreáciu, možnosti pre rozvoj horskej turistiky, agroturistiky, cykloturistiky a bežeckého lyžovania. Osobitý význam v tomto smere má aj existencia historických a kultúrnych pamiatok, ktoré svojim významom prekračujú regionálny rámec. Z hľadiska širších súvislostí patrí riešené územie sídla Kláštor pod Znievom do Turčianskej oblasti cestovného ruchu a do rekreačného krajinného celku Lúčanská Malá Fatra. V súčasnosti je funkcia rekreácie zastúpená existujúcimi turistickými chodníkmi, cyklotrasami a využívaním časti pôvodných obytných domov upravených na účely chalupárskej rekreácie. Ubytovacie zariadenia voľného cestovného ruchu sa na území obce nenachádzajú.
Pri návrhu ÚPN – O Kláštor pod Znievom je potrebné :
plochy lesov využívať pre účely turistiky v rámci vyznačených turistických chodníkov
riešiť trasy náučných turistických chodníkov
v časti poľnohospodárskej krajiny na ploche lúk a pasienkov a pozdĺž miestnych tokov a rieky Turca navrhnúť nenáročné vychádzkové trasy a oddychové miesta s využitím existujúcich poľných ciest
pre rozvoj cestovného ruchu využiť, sprístupniť a vhodným spôsobom propagovať a zatraktívniť národné kultúrne pamiatky na území obce
v súvislosti s predpokladaným rozvojom rekreácie a cestovného ruchu riešiť výstavbu ubytovacieho a stravovacieho zariadenia penziónového typu s menšími športovými plochami pozdĺž cesty III/51819 mimo zastavaného územia obce, prípadne v inej vhodnej lokalite
riešiť návrh sociálnych, servisných a doplnkových služieb v oblasti rekreácie a cestovného ruchu na území obce
riešiť možnosť využitia lúk a pasienkov v severovýchodnej časti katastrálneho územia pre rozvoj agroturistiky s možnosťou zamerania na chov koní a jazdecký šport
uvažovať o možnosti agroturistického využitia rybníkov pred vstupom do obce – športový rybolov, ubytovanie, rybárska reštaurácia
uvažovať s ďalším rozvojom chalupárskej rekreácie s využitím predovšetkým starších jednotraktových rodinných domoch
na plochách lúk a pasienkov v severovýchodnej časti katastrálneho územia zvážiť možnosť umiestnenia nenáročnej zjazdovky a lyžiarskeho vleku
navrhnúť trasy lyžiarskych bežeckých tratí vo voľnej krajine
vyznačiť vo výkresovej časti cykloturistické trasy v riešenom území, v prípade potreby navrhnúť rozšírenie ich siete
riešiť optimálne dopravné napojenie rekreačných plôch na nadradený dopravný systém
rekreáčne objekty situovať tak, aby nerušili prírodnú scenériu a charakter okolitej krajiny, pri ich návrhu využívať prírodné materiály a vychádzať z proporcií a tvaroslovných prvkov ľudovej architektúry
pri objektoch rekreácie a cestovného ruchu navrhnúť dostatočné množstvo odstavných parkovísk pre návštevníkov vo väzbe na existujúci, resp. navrhovaný komunikačný systém

p) Požiadavky z hľadiska životného prostredia

Územie obce sa vyznačuje dobrou kvalitou životného prostredia. Najväčším problémom z pohľadu životného prostredia obce bola absencia splaškovej kanalizácie v zastavanom území obce a možná kontaminácia miestnych tokov alebo pôdy. Uvedená problematika sa v súčasnosti rieši výstavbou kanalizácie a ČOV na území obce. Problémom je aj vysoký podiel vykurovania tuhými palivami, napriek realizovanej plynofikácie obce, existencia nespevnených prístupových komunikácií, ako aj znečisťovanie brehov miestnych tokov rôznou formou komunálneho odpadu. Okrem uvedených problémov sa na území obce nenachádza žiadny väčší zdroj znečisťovania a znižovania kvality životného prostredia.
V súvislosti s riešením problematiky životného prostredia je pri spracovaní návrhu potrebné :

1.Ochrana ovzdušia
- riešiť rozšírenie STL plynovodov na novo navrhovaných rozvojových plochách
- uvažovať s plynom ako s hlavným vykurovacím médiom v obci,
- uvažovať so zvýšením podielu plynofikácie v existujúcej IBV
všetky existujúce a navrhované komunikácie v zastavanom území riešiť so spevneným, bezprašným povrchom
rešpektovať platné právne normy v oblasti ochrany ovzdušia

2.Ochrana podzemných a povrchových vôd
likvidáciu odpadových vôd riešiť vybudovaním verejnej kanalizácie
revitalizovať korytá a brehy miestnych potokov


 

webygroup

dnes je: 14.10.2019

meniny má: Boris

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

19463500

Úvodná stránka