Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kláštor pod Znievom

Čestní občania Znieva

 

Čulen Martin

(1823 – 1894)

 

Čestný občan Znieva


V Kláštore pod Znievom žil od konca augusta 1868. Tu s pomocou richtára Jána Capka vykonával prípravné akcie za účelom založenia slovenského katolíckeho gymnázia. Slovenskí národovci pod Čulenovým vedením využili zákonom stanovenú možnosť garantujúcu cirkvám a obciam zakladať vlastné školy bez štátnej dotácie. Preto sa organizovala celonárodná zbierka. Sám Čulen venoval 100 zlatých.

Od 3.10.1869 sa začalo s vyučovaním na gymnáziu v Kláštore pod Znievom, pričom nastúpilo 73 študentov pochádzajúcich z chudobných slovenských rodín. Riaditeľ Čulen konštituoval kvalitný profesorský zbor. V škole kládli dôraz na zásadu spojenia školy so životom, a tak priekopnícky realizovali projekt prvého reálneho gymnázia v celom Uhorsku. Počet študentov stúpol na 187.

Úspechy Čulenovej školy boli tŕňom v oku maďarskej vláde i cirkevnej hierarchii. Gymnázium 21.9.1874 zatvorili, zo Znieva odišlo 141 študentov.

Martin Čulen odchádza za farára do Častej, kde aj zomrel.

 


Hrušovský František

(1903 – 1956)

 

Čestný občan Znieva


Narodil sa v Lovčiciach neďaleko Trnavy. Univerzitné štúdiá absolvoval v Prahe, Krakove a Bratislave. Celý život sa venoval vede, kultúre a histórii. Bol funkcionárom viacerých slovenských inštitúcií na Slovensku. V r. 1945 s matičnou delegáciou opustil rodné Slovensko a žil v emigrácii v Rakúsku, Nemecku, Taliansku. V roku 1947 prišiel do USA, usadil sa v Clevelande v štáte Ohio, kde v roku 1956 zomrel.

Dokázal, že slovenský národ má dejiny. Jeho historická tvorba je rozsiahla. Z knižnej produkcie vydal Slovenské dejiny (1939-44), Slovensko v dejinách strednej Európy (1939), Prehľad slovenských dejín (1936), Obrázkové slovenské dejiny (1942), Slovenskí vladári (USA 1948), Slovenské rehole v Amerike (USA 1945) a ďalšie.

Jeho životná púť bola spojená s Kláštorom pod Znievom v rokoch 1931 – 1945, kedy vykonával funkciu riaditeľa tunajšieho gymnázia. V tomto čase sa úroveň gymnázia zlepšovala. Riaditeľ Hrušovský zaviedol pre žiakov nový školský poriadok, ktorý pre nich platil aj mimo školy. A tak sa stávalo, že po večeroch profesori kontrolovali život študentov.

Študenti na neho spomínajú ako na človeka územčistého, spokojnej tváre. Hovoril pokojne, jasným hlasom. Rukami negestikuloval. V príhovoroch sa nemýlil, vetu nepretrhol, nič neopravoval. Všetci znievski študenti hovorievali o direktorovi Hrušovskom s úctou, obdivovali ho.

Osobne sa zaslúžil o výstavbu modernej budovy gymnázia, v ktorej dnes sídli Základná škola Františka Hrušovského, Gymnaziálna 197, Kláštor pod Znievom.

 


Korec, Ján Chryzostom

(1924)

Čestný občan Znieva


Študent znievskeho gymnázia. Kardinál, biskup nitrianskej diecézy, náboženský spisovateľ. Filozofiu absolvoval v Trnave a Brne. K jezuitom do Ružomberka vstúpil v septembri 1939. V r. 1942 sa prihlásil na externé štúdium na znievske gymnázium. J. CH. Korec zložil prijímacie skúšky až do septimy, pretože ako talentovaný žiak úspešne zložil všetky skúšky z gymnaziálnych predmetov od kvarty.

Pri maturitných skúškach v r. 1944 ho skúšali najlepší profesori znievskeho gymnázia Dr. František Hrušovský a prof. Koperdák. Teológiu študoval v Trnave. Za kňaza ho vysvätili tajne v Rožňave a v r. 1951 tajne aj za biskupa. Po roku 1989 sa stal nitrianskym diecéznym biskupom a vymenovali ho za kardinála.

Vo svojom článku „Živé svedectvo kultúry a viery Slovenska“ o Znieve píše: „O Kláštore pod Znievom som vedel už z kníh... Naživo som ho poznal až v roku 1942, keď som mal tam v novom gymnáziu dokončiť štúdiá a zmaturovať... V januári 1944 sme išli na polročné skúšky v oktáve v zime po snehu. Mám ešte fotografiu, ako sa vezieme na saniach z Turč. Sv. Martina do Kláštora pod Znievom. Všetko okolo nás a saní bolo biele. Cez skúšky sme bývali v sirotinci...“

V roku 1994 prišiel do Kláštore pod Znievom na pozvanie po 50- ich rokoch od maturity, kde na sv. omši pod stromami neďaleko bývalého gymnázia slúžil svätú omšu a povedal kázeň.

 

Čestné občianstvo Jánovi Chryzostomovi kardinálovi Korcovi odovzdal starosta obce Ing.Vladimír Šišan v rámci slávnosti 125.výročia otvorenia Prvého slovenského katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom a 100.výročia úmrtia Martina Čulena 24.-26.6.1994.

 



Štilla Miloš

(1929 - 2010)


Čestný občan Znieva


Študent znievskeho gymnázia. Docent, Csc., prom. historik, pedagóg, redaktor, publicista.

Narodil sa 27.11.1929 v Banskej Štiavnici. V r. 1938 – 1950 vyrastal v Znieve v rusofilskej rodine. Zniev sa stal jeho druhým „rodným mestom“. Obľúbil si ho natoľko, že po skončení vysokoškolských štúdií (Pedagogická fakulta Slovenskej univerzity a Filozofická fakulta Univerzity Komenského) sa ako promovaný historik začal venovať dejinám Znieva a jeho osobnostiam. Celý svoj život sa venoval nášmu historickému mestečku. Prečo? Už ako študent gymnázia sa oboznamoval s históriou Znieva, jeho krásnym okolím a lásku k Znievu mu vštepovali aj gymnaziálni profesori, akými boli riaditeľ gymnázia a prof. dejepisu František Hrušovský, rodáčka Znieva profesorka prírodopisu Viera Volková, profesorka ruštiny Mária Polóniová, profesorka slovenčiny Helena Miazdrová a ďalší.

Pôsobil ako vysokoškolský učiteľ na pedagogickom inštitúte v Martine, Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici na katedre histórie, odkiaľ ho v roku 1971 totalitná moc za jeho monografiu Znievske gymnázium (1969) vyhodila a zakázala publikačnú, vedeckú, výskumnú činnosť a znemožnila mu celých 20 rokov akúkoľvek aktivitu. Až v roku 1990 bol rehabilitovaný a vrátil sa na PF v Banskej Bystrici, kde ho menovali za riaditeľa Vedecko-výskumného ústavu regionalistiky a zvolili za prodekana.

Stal sa uznávaným historikom Znieva, o histórii ktorého vydal niekoľko vedeckých prác. Nedopovedané slová (1962), Zniev a okolie (1963), Znievske gymnázium (1966), Prínos Znieva pre slovenské dejiny (1968), Znievske gymnázium, 2. doplnené a prepracované vydanie (1969), Pamätnica znievskeho gymnázia (1970). Vydal i ďalšie vedecké monografie, štúdie v odborných časopisoch a zborníkoch, články v periodickej tlači.

   

Dom Miloša Štillu v Kláštore pod Znievom a jeho účasť na podujatí v Kláštore pod Znievom.

 

Jozef Kluch

(1748 - 1826)

Čestný občan Znieva

 

Narodil sa 30.3.1748 v Kláštore pod Znievom. Študoval na vyššej teologickej škole v Znieve a Ostrihome, filozofiu a teológiu v Trnave. Za kňaza bol vysvätený roku 1771. Bol profesor na Trnavskej univerzite, vicerektor seminára, od roku 1777 tajomník ostrihomského arcibiskupstva, v roku 1779 ho vymenovali za asesora Svätej stolice, neskôr za ostrihomského kanonika, komárňanského arcidiakona, kapitulárneho vikára a v roku 1806 za bosnianskeho biskupa. Od roku 1808 až do roku 1826 bol nitrianskym biskupom. Zomrel 31.12.1826 v Močenku, pochovaný je v krypte nitrianskej katedrály.

Pochádzal z chudobnej rodiny poddaného, pochopil krutosť sociálnej biedy a to poznačilo celý jeho život. Žil pre chudobu, rozdal celý svoj majetok a v roku 1808 založil fundáciu 55 000 zlatých pre pomoc chudobným. Z nej bola určitá časť venovaná jeho chudobným príbuzným, chudobným konvertitom z Turca a dvanástim žobrákom z Kláštora pod Znievom.

Z jeho ďalších fundácií dostala naša obec bezmála 100 000 zlatých, ktoré boli použité na opravu kalvárskeho kostola v roku 1816, o čom svedčí aj dodnes zachovaný latinský nápis nad vstupnými dverami do kostola: „Dobročinnosťou najdôstojnejšieho pána Jozefa Klucha, nitrianskeho biskupa. Zo zrúcanín vyslobodený a obnovený v roku 1816.“

Odkaz biskupa Klucha až do dnešných dní pripomína aj relikviár sv. Kríža a nápis na zvone farského kostola sv. Mikuláša v Kláštore pod Znievom, kde je uvedené, že na jeho výrobu daroval finančný príspevok v roku 1826.

 

Vladimír Šišan

(1949 - 2013)

 

Narodil sa v Čekankách, okres Detva. Po ukončení gymnázia študoval na Vysokej poľnohospodárskej škole v Nitre. Pracoval ako ekonóm v poľnohospodárskych podnikoch. V r.1989 aktívne vstúpil do verejno – politického života a v r. 1991 ho občania zvolili za starostu.

Po nástupe do funkcie vypracoval projekt rekonštrukcie a revitalizácie celého spoločensko – kultúrneho a hospodárskeho života obce. Počas obdobia, kedy vykonával funkciu starostu, sa v obci zrealizovali tieto investičné plány: plynofikácia obce, kanalizácia a čistička odpadových vôd, vybudovanie skládky odpadov, rekonštrukcie a opravy obecných objektov, rekonštrukcia historickej budovy Znievskeho gymnázia, plynofikácia časti obce Ihráč, rekonštrukcia druhej budovy gymnázia, budovanie nových chodníkov a cesty na cintorín, rekonštrukcia verejného osvetlenia, úprava potokov, výstavba kultúrneho domu v časti obce železničná stanica a ďalšie.

Vážil si históriu našej obce, čoho dôkazom je organizovanie osláv pri rôznych historických výročiach obce i jej rodákov. Propagoval svoju obec aj vydavateľskou činnosťou ako významné centrum cirkevného, školského a národno - buditeľského života. Spolu s Milošom Štillom bol spoluautorom publikácie Kláštor pod Znievom v dejinách národa. V r. 2002 sa konalo jeho prvé stretnutie s predstaviteľmi poľského Golúchowa . Neskôr podpísal zmluvu o spolupráci obcí. Táto pretrváva dodnes.

Vo funkcii starostu pracoval do roku 2006. Čestné občianstvo mu bolo udelené v septembri 2013 pri príležitosti jubilea obce – 900 rokov prvej písomnej zmienky ako prejav spoločenského ocenenia, uznania a verejného poďakovania.

 

 

Kláštor pod Znievom v dejinách národa. Miloš Štilla - Vladimír Šišan. Obecný úrad v Kláštore pod Znievom, 2004

Miloš Štilla. Vladimír Šišan. Obecný úrad v Kláštore pod Znievom, 2006

Zborník na počesť Martina Čulena. Dr. Pavol Parenička. 1994

Fotografie: ALU SNK


 

webygroup

dnes je: 18.1.2019

meniny má: Bohdana

  • Piatok2-13graphic-icon
  • Sobota-2-11graphic-icon
  • Nedeľa-2-14graphic-icon

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

16707351

Úvodná stránka