Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kláštor pod Znievom

O divadle

Znievske rado/sť/dajné divadlo ešte žije


Vniesť medzi ľudí radosť a úsmev! To bola hlavná myšlienka obnoveného divadelného súboru na rozhraní rokov 1995/96 po osemročnej /ne/ochotníckej pauze.

Pani Soňa Žuchová, nevesta bývalej starej režisérky súboru sa rozhodla, že tradíciu treba obnoviť, lebo spomienky sú síce krásne, ale i tie divadelné sa po čase zahmlievajú, až upadnú do zabudnutia! A jej prvotný plán sa vydaril! Naštudovala s nami pesničkovú komédiu Ľubomíra Feldeka „ TETA NA ZJEDENIE „, ktorá zabodovala nielen u domáceho publika, ale na naše prekvapenie a neuveriteľnú radosť sme sa ocitli na celoslovenskej súťaži „ Palárikova Rakova 1996 „. Získali sme tretie miesto u diváckej poroty, a aj cenu za ženský herecký výkon. Navyše zapracovala aj šťastná náhoda a v Rakovej sme sa zoznámili s budúcou režisérkou súboru Ľubkou Krkoškovou, herečkou martinského divadla.

 

Vedeli sme, že jedna úspešná lastovička ani v Kláštore divadelné leto nerobí. A my sme si chceli z toho slnka, ktoré dávajú divadelné reflektory, užiť oveľa viac. Divadlo bolo teda opäť v Mestečku pod Znievom na spadnutie. A tak sa nová komédia skutkom stala a skoro rok prebývala medzi nami i divákmi. Tí sa tentokrát mohli popučiť smiechom nad osudom nenaplnenej lásky šantánovej speváčky Luccete Gautierovej v hre G. Feydaua „ TAK SA NA MŇA PRILEPILA ... „ v réžii Ľubomíry Krkoškovej. Úspechy? Víťazstvo na okresnej prehliadke v Belej, herecké ocenenia, ocenenie novej režisérky, pekné umiestnenie na krajskej prehliadke Divadlené Námestovo 1997.... Ale stále sme sa divadelnej kaše neprejedli, práve naopak, zachutila nám! Ľubku Krkoškovú sme ťažko prehovárali na hru M. Frayna „ SARDINKY NA SCÉNU, PROSÍM ...“ nakoľko si bola vedomá úskalí a nárokov, ktoré hra vyžaduje, ale vyplatilo sa nám zariskovať. Tlieskali nám za víťatsrvo na divadelnej Belej 1998, víťazstvo na divadelnom Námestove 1998, 2. miesto na celoslovenskej prehliadke divadelné Šurany 1998, cena divadelnej poroty – Šurany 98, zúčastnili sme sa kremnických gagov 98 a prvýkrát sme sa dostali na ochotnícky olymp, účasťou na scénickej žatve v Martine. Sardinky sa stali veľkým hitom, niektoré pasáže z hry doslova zľudoveli, doteraz nám o nich rozprávajú diváci ako o krásnom zážitku. Na scénickej žatve sedel v hľadisku aj plný autobus Belgičanov, nerozumeli nám ani slovo, ale vydržali sa baviť 2 a pol hodiny – takí boli unesení. Dostali sme dokonca pozvanie od juhoslovanskýck Slovákov na vystúpenia v okolí Starej Pazovy, ale následná vojna v Juhoslávii zmarila ich plány a naše nadšenie ...

 

                              


V roku 1999 sme si potrebovali vydýchnuť... Ochotníčenie uberá veľa fyzických, ale i psychických síl a najmä kopec voľného času. Pripravili sme aspoň pochôdzkové divadlo Miša Kováča Adamova „ DEJINY TEČÚ AKO VRÍCA „, ktoré sme zahrali v uliciach obce pri príležitosti otvorenia prvej budovy slovenského gymnázia. Do scénok sme opäť zakomponovali humor nám vlastný, takže diváci boli opäť spokojní. Réžiu mala Soňa Žuchová.


V magickom roku 2000 sme v réžii Ľubomíry Krkoškovej naštudovali „ magickú „ hru amerického intelektuála W. Allena „ SAM, ZAHRAJ TO EŠTE RAZ „. Divadelné ocenenia nenechali na seba dloho čakať : 2 miesto divadelná Belá, 2 miesto divadelné Námestovo, 2 miesto divadelné Šurany, množstvo individuálnych ocenení a opäť účasť na scénickej žatve .... Ďalšie krásne obdobie v súbore, ale veľmi hektické. Preto sme sa dohodli na prestávke, ktorá bola nakoniec dvojročná. Až prišiel rok 2003 a komédia zo psychiatrického sanatória „ ČUDNÁ PANI SAVAGEOVÁ „ v réžii Ľubomíry Krkoškovej. Úspechy : 3. miesto divadelná Belá, 3. miesto divadelné Námestovo, účasť na celoslovenskej prehliadke divadelná Spišská Nová Ves. „ Čudná „ hra, „ čudné „ hodnotenia... Diváci nám tlieskali, no horšie to už bolo s porotcami. Ale účasť v Spišskej bola potvrdením kvalít súboru. Nie každý deň je nedeľa... A potom, v roku 2004, prišli „ MISKY STRIEBORNÉ, NÁDOBY VÝBORNÉ „ hra feministickej autorky J. Juráňovej v réžii Igora Mikulu. A koniec úspechov v divadelnej Belej. Dostali sme cenu za herecký výkon, ale na kraj sme sa nedostali. Blbý rok?.... Pauza?......Koniec? NIE!!!

 

                             


Našli sa divadelní odborníci, ktorí nám zakázali skladať zbrane. Aj preto sme sa prihlásili na Palarikovú Rakovú 2005. Prihlásilo sa vyše tridsať súborov, nádej na postup malá, očakávania však veľké .... A ukázalo sa, že oprávnené! Vybrali nás medzi päť najlepších súborov a ako jediného zástupcu žilinského kraja! A nesklamali sme. 3. miesto a Paláriková bronzová medaila sú toho dôkazom. Porotcovia vyzdvihli dramaturgickú odvahu, ale najmä herecké výkony našich ochotníkov. Krásny hrejivý balzam aj pre nášho zriaďovateľa – obecný úrad v Kláštore pod Znievom.

 

Zatiaľ ostatným predstavením je po hre od Petra Karvaša „Zadný vchod“ z roku 2007 hra z roku 2009 Deň oddychu od Valentina Katajeva.


Ak Vás práca nášho súboru zaujala, potešila, prípadne máte výhrady, napíšte alebo povedzte nám to!

 

Igor Mikula, Soňa Žuchová

 

Kontakt na vedúcu súboru: 043/4933176, zuchova.sona@gmail.com


 

webygroup

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

19266754

Úvodná stránka