Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kláštor pod Znievom

Prieskumy a rozbory

Územný plán obce Kláštor pod Znievom - Prieskumy a rozbory

A/ Textová časť:

V Žiline 08/2007
Ing. arch. Peter Krajč– autorizovaný architekt
Námestie Gen. M. R. Štefánika 5, 010 01 Žilina
Ateliér: AUT, Žitná 13, 010 01 Žilina, tel.: 041/7001053, MT: 0903669131
Riešiteľský kolektív :

Hlavný riešiteľ Ing. arch. Peter Krajč
Urbanizmus Ing. arch. Peter Krajč
Doprava Ing. Roman Tiso
Vodné hospodárstvo Ing. Nataša Paulínyová
Elektrická energia Karol Kollár
Telekomunikácie Karol Kollár
Plyn Karol Kollár
Životné prostredie Ing. arch. Peter Krajč
Krajinná ekológia RNDr. Pavel Auxt

Obsah

1 ) ÚVOD 1-4
1.1 Základné údaje 1-4
1.2 Vymedzenie riešeného územia 1-5
1.3 Zhodnotenie doterajších ÚPD 1-5
2 ) PRIESKUMY A ROZBORY 2-12
1.1 Prieskumy a rozbory prírodných podmienok 2-12
1.2 Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkčného využitia územia 2-19
1.3 Prieskumy a rozbory demografického potenciálu 2-24
1.4 Prieskumy a rozbory sociálnej infraštruktúry 2-31
1.5 Prieskumy a rozbory kultúrnych a historických hodnôt 2-33
1.6 Prieskumy a rozbory hospodárskej základne 2-34
1.7 Prieskumy a rozbory záujmov obrany štátu, požiarnej ochrany, ochrany územia pred povodňami 2-36
1.8 Prieskumy a rozbory rekreácie a cestovného ruchu 2-37
1.9 Prieskumy a rozbory verejného dopravného vybavenia 2-41
1.10 Prieskumy a rozbory verejného technického vybavenia 2-46
1.11 Rozbor životného prostredia, ochrany prírody a tvorby krajiny 2-55
1.12 Zhodnotenie doterajších územnoplánovacích dokumentácii 2-66
1.13 Zhodnotenie priestorového priemetu odvetvových koncepcií 2-66
1.14 Súhrnné zhodnotenie prieskumov a rozborov 2-67
1.15 Identifikácia problémov na riešenie 2-79


1 ) ÚVOD
1.1 Základné údaje
Názov: Územný plán obce Kláštor pod Znievom – prieskumy a rozbory
Obstarávateľ: Obec Kláštor pod Znievom
Osoba spôsobilá na obstarávanie: Ing. arch. Ján Burian
Okres: Martin
Spracovateľ dokumentácie : Ing. arch. Peter Krajč – autorizovaný architekt
Nám. gen. M. R. Štefánika 5,
010 01 Žilina, IČO: 33339121, IČ DPH:SK1022949994
Spracovateľ KEP RNDr Pavel Auxt – autorizovaný architekt

1.1.1 Dôvody obstarania ÚPN
Obec Kláštor pod Znievom mala doteraz spracovanú územnoplánovaciu dokumentáciu, ktorá stratila svoju aktuálnosť.
Po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 a následnom vývoji sa mení pohľad na mnohé stránky života.
Potreba koncepčného rozvoja obce pre obdobie nasledujúcich 15 rokov vyvolala potrebu po vypracovaní dokumentu, ktorý by reprezentoval záujmy väčšiny občanov obce, načrtol možné perspektívy rozvoja a hlavne vytvoril platformu pre diskusiu nad problémami v území a možnosťami ich riešenia.
Prieskumy a rozbory sú spracované na celé katastrálne územie obce. Následne bude na ich základe vypracované zadanie ÚPN Kláštor pod Znievom . Po jeho pripomienkovaní bude vypracovaný návrh (nakoľko má obec menej ako 2000 obyvateľov). Po prerokovaní a pripomienkovaní návrhu ÚPN Kláštor pod Znievom bude vypracované vyhodnotenie pripomienok, ktoré budú zapracované do čistopisu riešenia. ÚPN bude schvaľovaný v obecnom zastupiteľstve.

1.1.2 Ciele obstarania ÚPN
Cieľom prieskumov a rozborov je na základe územnotechnických technických podkladov získať čo najpodrobnejšie poznatky o území a možnostiach vývoja funkčného a priestorového usporiadania. Určenie problémov a stretov záujmov v riešenom území bude slúžiť pre spracovanie zadania.
1.1.3 Obsah prieskumov a rozborov:

Prieskumy a rozbory obce Kláštor pod Znievom
A. Textová časť :
B. Výkresová časť :
1 Rozbor širších vzťahov m 1:50 000
2 Prieskumy a rozbory katastrálneho územia, ŽP, ochrany prírody a krajiny m 1:10 000
3 Komplexný urbanistický rozbor m 1:5 000
4 Rozbor dopravy m 1:5 000
5 Rozbor technickej infraštruktúry – A-vodné hospodárstvo, B-energetika, telekom. m 1:5 000
6 Problémový výkres m 1:5 000

Forma spracovania bola použitá digitálna (v programe COREL verzia 7) s podrobnosťou umožňujúcou riešenie až na úrovni zóny.

1.1.4 Východiskové územno-plánovacie a technické podklady prieskumov a rozborov

Pri rozboroch územia sme vychádzali z vlastných prieskumov v teréne, spracovaných územnoplánovacích podkladov, informácií od zastupiteľov obce, RÚSES-u okresu Žilina, výstupov z ÚPN VÚC Žilinského kraja.

Pri spracovaní prieskumov a rozborov boli použité tieto podklady :
digitálizovaný polohopis vo formáte CDR trasformovaný zo skenovaných máp M 1:5000
výškopis – digitalizovaný z mapových podkladov v m 1:10 000
Štátne mapy odvodené v mierke 1:5000.
základné mapy Slovenska v mierke 1:10 000, 1:25000 – skenované - formát TIF, JPG
ÚPN VÚC Žilina 1998 + aktualizácia 2005 (Ing.arch. Kropitz, Ing. arch. M. Pivarči)
Regionálny územný systém ekologickej stability krajiny, okres Martin
súpis parciel evidencie nehnuteľností
súpis vydaných územných rozhodnutí a stavebných povolení
Sčítanie ľudu, domov a bytov z roku 2001
Súpis pamiatok na Slovensku (1967)
konzultácie s organizáciami a správcami sietí
krajino-ekologický plán, 2005, RNDr. Pavel Auxt

Všetky uvedené dokumenty sú záväzné po dobu svojej platnosti. V čase spracovania P+R boli výstupy týkajúce sa Kláštora pod Znievom použité ako záväzné a použiteľné aj pre Zadanie.
1.2 Vymedzenie riešeného územia
Vymedzenie záujmového územia
Obec Kláštor pod Znievom nemá typické záujmové územie. Potreby obce sa odohrávajú v rámci katastrálnych hraníc.

Vymedzenie riešeného územia
Riešené územie je vymedzené hranicou katastra obce Kláštor pod Znievom a je spracované v dvoch základných mierkach výkresov. Katastrálne územie je riešené v mierke 1:10 000 a sú v ňom definované aj medziobecné väzby.
Samotná obec (intravilán a okolie) je spracovaná z dôvodu väčšej prehľadnosti v mierke 1:5000.
1.3 Zhodnotenie doterajších ÚPD
Kláštor pod Znievom mal doposiaľ spracovanú a schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu a aj doplnky, ktoré však neboli schválené v súlade s vtedajšou platnou legislatívou. Riadenie výstavby v obci bolo realizované v súlade s vypracovanými dokumentmi.
Pre územia regiónu je základným dokumentom pre koncepčné riadenie ÚPN VÚC Žilinského kraja.
Nasledujúce citácie sa vzťahujú k územiu obce Kláštor pod Znievom a sú vybraté zo Všeobecne záväzného nariadenia (VZN) Žilinského samosprávneho kraja číslo 6/2005 o záväzných častiach zmien a doplnkov Územného plánu veľkého územného celku Žilinského kraja.

Z časti 3.1. Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia
bod 1 - v oblasti usporiadania územia, osídlenia a rozvoja sídelnej štruktúry
1.1. vytvárať podmienky pre vyvážený rozvoj regiónu v oblastiach osídlenia, ekonomickej, sociálnej a technickej infraštruktúry pri zachovaní zdravého životného prostredia a biodiverzity v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja,
1.4. zabezpečovať rozvojovými osami na území Žilinského kraja pozdĺž komunikačných prepojení medzinárodného a celoštátneho významu sídelné prepojenia na medzinárodnú sídelnú sieť, ako aj konzistenciu a rovnocennosť rozvojových podmienok s ostatným územím Slovenskej republiky,
1.5. formovať sídelnú štruktúru na nadregionálnej úrovni prostredníctvom regulácie priestorového usporiadania a funkčného využívania územia jednotlivých hierarchických úrovní ťažísk osídlenia, centier osídlenia, rozvojových osí a vidieckych priestorov,
1.6. podporovať rozvoj sídelných centier, ktoré tvoria základné terciálne centrá osídlenia, rozvojové centrá hospodárskych, obslužných a sociálnych aktivít ako aj pre priliehajúce zázemie, tak aj pre príslušný regionálny celok, a to hierarchickým systémom, pozostávajúcim z nasledovných skupín centier :
1.12. podporovať nástrojmi územného rozvoja diverzifikáciu ekonomickej základne ťažísk osídlenia pri využívaní špecifických daností a podmienok jednotlivých území,
1.14. formovať ťažiská osídlenia uplatňovaním princípov decentralizovanej koncentrácie,
1.16. vytvárať podmienky pre budovanie rozvojových osí v záujme tvorby vyváženej hierarchizovanej štruktúry
1.16.1. podporovať ako rozvojové osi prvého stupňa :
d) zvolensko – turčiansku rozvojovú os: Banská Bystrica – Turčianske Teplice – Martin (návrh v úseku Banská Bystrica – Martin),
1.20. rešpektovať existenciu pamiatkovo chránených historických sídelných a krajinných štruktúr a to najmä lokalít svetového kultúrneho dedičstva, archeologických nálezov, pamiatkových rezervácií, pamiatkových zón, areálov historickej zelene a národných kultúrnych pamiatok, lokalít tvoriacich charakteristické panorámy chránených území, národnú sústavu chránených území v príslušnej kategórii a stupni ochrany a medzinárodne chránených území (ramsarské lokality, lokality NATURA).

bod 2 - v oblasti sociálnej infraštruktúry
2.4. zriadiť geriatrické centrá v každom sídle okresu v súlade s vývojom chorobnosti a starnutím populácie,
2.5. zriaďovať zariadenia sociálnych služieb a rozširovať ich sieť v závislosti od konkrétnych potrieb občanov, najmä v každom sídle okresu.
2.6. podporovať rovnomerný rozvoj škôl, vzdelávacích, školiacich a preškolovacích zariadení na území kraja,
2.7. znižovať regionálne rozdiely v úrovni vzdelania podporou vzdelávacích centier v prirodzených sídelných centrách a prispôsobovať sieť stredných škôl trhu práce a podporovaným ekonomickým aktivitám,
2.8. zriadiť vyššie odborné školy poskytujúce pomaturitné vzdelávanie v oblastiach, vyžadujúcich podporu regionálneho rozvoja,
2.9. rozvíjať zariadenia liečebnej starostlivosti v záujme ich optimálneho využitia v rovnocennej prístupnosti pre všetkých obyvateľov kraja,
2.10. vytvoriť územné predpoklady pre malé a stredné podnikanie v oblasti zdravotníctva a to najmä v územiach vzdialenejších od sídelných centier,
2.11. rozšíriť kapacitu odborných liečebných ústavov a liečební v súlade s potrebami obyvateľstva v regiónoch,
2.12. riešiť nedostatočné kapacity zariadení sociálnej starostlivosti a zaostalosť priestorovej vybavenosti v regiónoch,
2.13. podporovať vybrané zariadenia sociálnej starostlivosti na regionálnej úrovni, cestou ich modernizácie a vytváranie územných rezerv pre nové kapacity,
2.14. podporovať rovnomerne prevádzku a činnosť existujúcej siete a rozvoj nových kultúrnych zariadení v regiónoch ako neoddeliteľnej súčasti existujúcej infraštruktúry a kultúrnych služieb obyvateľstvu.

bod 3 - v oblasti rozvoja rekreácie, turistiky, cestovného ruchu a kúpeľníctva
3.1 vytvoriť nadregionálny, regionálny a miestny funkčno - priestorový subsystém turistiky, rekreácie a cestovného ruchu v súlade s prírodnými a civilizačnými danosťami kraja, ktorý zabezpečí každodennú a víkendovú rekreáciu obyvateľov kraja, hlavne z miest a ktorý vytvorí optimálnu ponuku pre domácu a zahraničnú turistiku, prednostne kúpeľnú, poznávaciu, športovú a relaxačnú,
3.2. popodporovať diferencované regionálne potreby využitia rekreácie a turistiky na zlepšenie hospodárskych aktivít najmä na Kysuciach, Orave a v Turci, na upevňovanie zdravia a rekondíciu obyvateľstva, a na zachovanie a využitie kultúrneho dedičstva vo všetkých okresoch kraja,
3.5. pre všetky mestá v kraji dobudovať jestvujúce a založiť nové prímestské rekreačné zóny, s rekreačnými lesmi a vybavenosťou pre pohybové a relaxačné aktivity; sledovať pri tom potrebu znížiť tlak na najatraktívnejšie turistické a kúpeľné centrá, ako je Vrátna dolina a Rajecké Teplice pri Žiline, Martinské hole pri Martine, Malinô Brdo pri Ružomberku a Demänovská dolina pri Liptovskom Mikuláši,
3.7. dobudovať na medzinárodných cestných trasách E-50, E-75 a E-77 zariadenia na zachytenie a využitie turistického tranzitu na území kraja budovaním motoristických a cyklistických trás a okruhov cez Rajeckú kotlinu, Turiec a Liptov; realizovať úseky Malého tatranského okruhu a Veľkého tatranského okruhu, prípadne ďalších medzištátnych okruhov, ktoré prebiehajú územím kraja,
3.9. vypracovaním regionálnej stratégie a náväzného generelu cestovného ruchu previazať ciele rekreačného a poznávacieho turizmu a kúpeľníctva; podporovať tvorbu mikroregionálnych stratégii a územnoplánovacej dokumentácie (hlavne územných plánov zón) pre lokality a strediská cestovného ruchu a kúpeľníctva.

bod 4 - v oblasti usporiadania územia z hľadiska ekologických aspektov, ochrany pôdneho fondu, ochrany prírody a krajiny a ochrany kultúrneho dedičstva
4.1. rešpektovať prvky územného systému ekologickej stability kraja a ich funkčný význam v kategóriách
4.1.2. biocentrá nadregionálneho významu - ..... Turiec......
4.1.3. biocentrá regionálneho významu podľa schváleného územného plánu,
4.2. rešpektovať navrhované podmienky ochrany prírody v súlada so schváleným národným zoznamom území európskeho významu.
4.3. dodržiavať pri hospodárskom využívaní území, začlenených medzi prvky územného systému ekologickej stability, podmienky
4.3.1 pre chránené územia (vyhlásené a navrhované na vyhlásenie) podľa osobitných predpisov o ochrane prírody a krajiny, kategórie a stupne ochrany
4.3.2 pre lesné ekosystémy vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane lesov v kategóriách ochranné lesy a lesy osobitného urč4.3.3 enia,
4.3.4 pre poľnohospodárske ekosystémy vyplývajúce z osobitných predpisov o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v kategóriách podporujúce a zabezpeč4.3.5 ujúce ekologickú stabilitu územia (trvalé trávne porasty),
4.3.6 pre ekosystémy mokradí vyplývajúce z medzinárodných zmlúv a dohôd, ktorými je Slovenská republika viazaná,
4.3.7 pre navrhované chránené vtáč4.3.8 ie územia a dodržiavať ochranné podmienky, stanovené osobitným predpisom pre každé chránené vtáč4.3.9 ie územie,
4.3.10 pre navrhované územia európskeho významu a zosúladiť spôsob ich využívania tak, aby nedošlo k ohrozeniu predmetu ochrany.
4.4. zachovať prirodzený charakter vodných tokov zaradených medzi biokoridory, chrániť jestvujúcu sprievodnú vegetáciu a chýbajúcu vegetáciu doplniť autochtónnymi druhmi,
4.5. zabezpečiť skladbu terestrických biokoridorov vo voľnej krajine len prírodnými prvkami – trávne porasty, stromová a krovinná vegetácia a vylúčiť všetky aktivity ohrozujúce prirodzený vývoj (vylúčenie chemických vyživovacích a ochranných látok, skládky odpadov)
4.6. stabilizovať spodnú hranicu lesov a zvýšiť ich biodiverzitu ako ekotónovú zónu les – bezlesie,
4.8. zachovať územné časti s typickou rázovitosťou krajinnej štruktúry daného regiónu (Kysuce, Orava, Liptov, Turiec)
4.8.2. preveriť pri každom navrhovanom veľkoplošnom zábere, líniovom zábere krajiny, alebo inom technickom diele :
a) dopad navrhovaných stavieb na okolitú krajinu,
b) dopad navrhovaných stavieb na zmenu krajinnej panorámy miesta alebo línie,
c) bezprostredný dopad a mieru devastácie lokálnych prírodných scenérií alebo ich zmenu,
d) prínos možných vizuálnych vnemov z krajinného obrazu priamo z navrhovaných diel,
e) dopad na biodiverzitu, prvky ÚSES a biotopy chránených druhov.
4.9. zabezpečiť revitalizáciu regulovaných tokov s doplnením sprievodnej zelene,
4.10. prispôsobovať trasy dopravnej a technickej infraštruktúry prvkom ekologickej siete tak, aby bola maximálne zabezpečená ich vodivosť a homogénnosť,
4.11. eliminovať systémovými opatreniami stresové faktory pôsobiace na prvky územného systému ekologickej stability (pôsobenie priemyselných a dopravných exhalácií, znečisťovanie vodných tokov a pod.),
4.12. rešpektovať poľnohospodársky pôdny fond a lesný pôdny fond ako faktor limitujúci urbanistický rozvoj kraja, definovaný v záväznej časti územného plánu; osobitne chrániť ornú pôdu s veľmi vysokým až stredne vysokým produkčným potenciálom, ornú pôdu, na ktorej boli vybudované hydromelioračné zariadenia, ako aj poľnohospodársku pôdu, na ktorej boli vykonané osobitné opatrenia na zvýšenie jej produkčnej schopnosti,
4.17. rešpektovať zásady rekreačnej funkcie krajinných celkov a limity rekreačnej návštevnosti podľa schválených územných plánov obcí, aktualizovaných územnoplánovacích podkladov a dokumentov a koncepcií rozvoja jednotlivých oblastí kraja a obcí v záujme trvalej a objektívnej ochrany prírodného prostredia Žilinského kraja,
4.19. zabezpečiť ochranu prirodzených ekosystémov podporou rozvoja komplexnej vybavenosti (vrátane zvyšovania lôžkových kapacít v OP NP) a taktiež rozvojom obcí v podhorských oblastiach s dôrazom na vyzdvihnutie miestnych zvláštností a folklóru. Uvedenú vybavenosť riešiť komplexne s dôrazom na limity prírodných zdrojov,

bod 5 - v oblasti rozvoja nadradenej dopravnej infraštruktúry
5.2. Infraštruktúra cestnej dopravy
5.2.3. rešpektovať dopravné siete a zariadenia alokované v trasách doplnkových koridorov cestných komunikácií TINA Martin – Turčianske Teplice – Zvolen – Šahy – Maďarská republika,
5.2.8. chrániť územný koridor a realizovať rýchlostnú cestu R3 (v kategórii R 11,5/80, cieľový stav podľa záťaže úsekov v R 22,5/100) v trase a úsekoch:
d) Martin – Turčianske Teplice v trase doplnkovej siete TINA, sieť AGR č. E77, trasa TEM 5,
5.2.13. zabezpečiť územnú rezervu pre cestu II(I/14) (cesta nadregionálneho významu) cesta súbežná s rýchlostnou cestou R3 v kategórii C9,5/70-60) v úseku :
5.3. Infraštruktúra železničnej dopravy
5.3.10. chrániť existujúci územný koridor nasledovných železničných tratí III. kategórie nadregionálneho významu :
b) železničná trať č. 171 Vrútky – Diviaky – Horná Štubňa – hranica Źilinského a Banskobystrického kraja,


bod 6 - v oblasti vodného hospodárstva
6.1. rešpektovať z hľadiska ochrany vôd
6.1.4. ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov Martin, Liptovská Osada, Lúčky, Turčianske Teplice, Rajecké Teplice a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd Budiš, Kláštor pod Znievom, Martin, Mošovce,
6.5. podporovať rozvoj miestnych vodovodov v obciach a ich miestnych častiach s nedostatočným zásobovaním pitnou vodou, mimo dosahu SKV,
6.6. postupne znižovať zaostávanie rozvoja verejných kanalizácii s ČOV za rozvojom verejných vodovodov výstavbou ČOV v rozhodujúcich zdrojoch znečistenia, výstavbou skupinových kanalizácii s využitím kapacít jestvujúcich ČOV, výstavbou skupinových kanalizácii s ČOV s prioritným riešením v obciach ležiacich v OP vodárenských zdrojov, OP prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd, CHVO a povodí vodárenských tokov,
6.7. prednostne zabezpečiť výstavbu týchto stavieb :
6.7.3. ostatné významné stavby :
k) skupinová kanalizácia obcí: Kláštor pod Znievom, Slovany, Turčiansky Ďur, Moškovec so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Kláštor pod Znievom,.
6.13. na ochranu územia pred povodňami :
6.13.2. navrhované úpravy vodných tokov riešiť tak, aby zostali zachované ich ekostabilizačné a migračné funkcie,
6.13.4 komplexne riešiť odtokové pomery v povodiach tokov opatreniami, ktorých výsledkom bude zvýšenie retenčného účinku pôdy, spomalenie a vyrovnanie odtoku vody z povodia a zníženie erózneho účinku vody.

bod 7 – v oblasti nadradenej energetickej infraštruktúry
7.1. zohľadniť ekonomické a ekologické hľadiská pri zabezpečení územia energiami a vytvárať efektívne diverzifikované systémy energetického zásobovania kraja,
7.3. zabezpečiť spoľahlivú a bezpečnú dodávku a prenos elektrickej energie dobudovaním elektrizačnej rozvodnej sústavy kraja v nadväznosti na sústavu SR a sústavu medzištátnu,
7.4. v energetickej náročnosti spotreby :
7.4.1. realizovať opatrenia na zníženie spotreby elektrickej energie v priemysle a energeticky náročných prevádzkach,
7.4.2. minimalizovať využívanie elektrickej energie na výrobu tepla,
7.7. podporovať rozvoj plynofikácie územia kraja, chrániť koridory existujúcich a navrhovaných plynovodov a plynárenských zariadení,
7.10. zamerať sa v spotrebe zemného plynu na jeho využívanie :
7.10.2. ako alternatívne palivo pre pohon motorových vozidiel hlavne v hromadnej (MHD, prímestská doprava) a individuálnej doprave,
7.11. vytvoriť územné podmienky pre realizáciu plynárenských zariadení, prípadne ich rekonštrukciu a pri používaní územia chrániť vybudované plynárenské zariadenia predpísanými ochrannými pásmami,
7.12. presadzovať v oblasti zásobovania teplom uplatnenie energetickej politiky SR a regionálnej energetickej politiky Žilinského samosprávneho kraja. S využitím kompetencie miestnych orgánov samosprávy, budovanie kogeneračných zdrojov na výrobu elektriny a tepla tam, kde je to ekonomicky a environmentálne zdôvodniteľné, udržať a inovovať už vybudované systémy s centralizovaným zásobovaním obyvateľstva teplom,
7.13. vytvárať priaznivé podmienky pre intenzívnejšie využívanie obnoviteľných a druhotných zdrojov energie ako lokálnych doplnkových zdrojov k systémovej energetike,
7.14. podporovať a presadzovať v regióne ŽSK s podhorskými obcami využitie miestnych energetických zdrojov (biomasa, geotermálna a solárna energia, MVE a pod.) pre potreby obyvateľstva a služieb,
7.15. znižovať energetickú náročnosť budov z hľadiska tepelných strát.
bod 8 - v oblasti odpadového hospodárstva
8.4. zneškodňovanie nevyužitých komunálnych odpadov riešiť prednostne na zabezpečených regionálnych skládkach odpadov v obciach, určených v územnom pláne.
bod 9 - v oblasti usporiadania územia z hľadiska hospodárskeho rozvoja
9.1. zamerať hospodársky rozvoj jednotlivých okresov v kraji na zvýšenie počtu pracovných príležitostí v súlade s kvalifikačnou štruktúrou obyvateľstva s cieľom znížiť vysokú mieru nezamestnanosti vo väčšine okresov kraja.
bod 10 - v oblasti telekomunikácií
10.1. zabezpečiť realizáciu hlavných a strategických cieľov, stanovených v Telekomunikačných projektoch,
10.2. dosiahnuť špič10.3. kovú medzinárodnú úroveň telekomunikač10.4. ných služieb v horizonte do roku 2010.


bod 11 - v oblasti pôšt
11.1. rešpektovať koncepčné materiály, schválené vládou SR a MDPT SR
11.2. zabezpečovať poštové služby v rámci Žilinského samosprávneho kraja regionálnymi poštovými centrami (RPC) :
c) RPC Prievidza (TSK) pre okresy v ŽSK : Martin a Turčianske Teplice,
11.3. skvalitňovať poštové služby v kraji realizáciou nasledovných úloh a cieľov :
c) rozšírenie poštových služieb vo vybraných poštách v kraji, optimalizovanie komerčnej činnosti na poštách z hľadiska záujmu zákazníkov, pokračovať v skvalitňovaní služieb, poskytovaných Poštovou bankou, a.s.

d) pokračovať v modernizácii interiérov pôšt vo všetkých okresoch, predovšetkým v Žiline, Martine, Turčianskych Tepliciach, Námestove a Tvrdošíne, ako aj v plynofikácii pôšt v kraji,

Z časti 3.2. Verejnoprospešné stavby
bod 1 - stavby na sledovanie stavu životného prostredia - sieť dokumentačných a výskumných staníc v blízkosti, resp. v areáloch nadregionálnych biocentier a biokoridorov

bod 2 - dopravné stavby
2.1. dopravné stavby cestné :
2.1.3. rýchlostná cesta R3 v kompletnej trase, križovatky a privádzače, sprievodné komunikácie I/59 alternatívne aj I/70, cestný ťah I/65, II/519, III/06538 alternatívne aj I/14,
2.1.12. cesty II/519 a III/06545, stavebné úpravy v úseku hranica Žilinského a Trenčianskeho kraja – Budiš – preložka Dubové – Turčianske Teplice,

bod 3 - technická infraštruktúra
3.1. vodohospodárske stavby :
3.1.3. kanalizácie a čistiarne odpadových vôd a s nimi súvisiace stavby :
3.1.3.2. stavby z hľadiska ochrany vôd, vodných zdrojov, prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd :
3.1.3.3. ostatné významné stavby :
l) Skupinová kanalizácia obcí: Kláštor pod Znievom, Slovany, Turčiansky Ďur, Moškovec so spoločným čistením v navrhovanej ČOV Kláštor pod Znievom
3.2. energetické stavby :
3.2.6. stavby, súvisiace s plynofikáciou v okresoch Žilinského kraja

3.3. pošta a telekomunikácie :
3.3.1. súvisiace stavby pre rozvoj telekomunikácii na dosiahnutie špičkovej medzinárodnej úrovne telekomunikačných služieb,
2 ) PRIESKUMY A ROZBORY
2.1 Prieskumy a rozbory prírodných podmienok
2.1.1 Hydrogeografické podmienky
Hydrogeologické pomery
V zmysle hydrogeologickej rajonizácie SR spadá katastrálne územie obce Kláštor pod Znievom do dvoch hydrogeologických rajónov :
5.M 032 Mezozoikum južnej časti Lúčanskej Fatry
Rajón zahrňuje južnú časť pohoria, priľahlú k Turčianskej kotline (približne na juh od línie Rajec - Valča) a malé plochy Žiaru a Strážovských vrchov nad Kľačnom.
Do tohto hydrogeologického rajónu spadá západná, hornatá časť katastrálneho územia obce Kláštor pod Znievom (západne od severojužnej línie Smradľavá voda, Hôrky, Veľká Stráň, rybník Vedžer).
Územie tvoria horniny mezozoika.
Tektonický zlom v údolí potoka Vríca rozdeľuje územie na dve časti. V severnej časti prevládajú horniny kriedy (slienité, organogénne a organodetritické vápence a slieňovce) so slabou puklinovou priepustnosťou až nepriepustné, z ktorých v lokalite Kýčera – Podjanková vystupujú horniny triasu (dolomity a dolomity s polohami vápencov, prevažne silne tektonicky porušené s puklinovou priepustnosťou) a v Suchej doline horniny triasu a nedeleného mezozoika s veľmi obmedzenou puklinovou a pórovou priepustnosťou, resp. prakticky nepriepustné.
Južnú časť tvoria horniny triasu (dolomity a dolomity s polohami vápencov, prevažne silne tektonicky porušené) s puklinovou priepustnosťou.

6.Q-P 033 Paleogén, neogén a kvartér Turčianskej kotliny.
Rajón zahrňuje Turčiansku kotlinu a priľahlú časť pohoria Žiar až po rozvodnicu Turca a Nitry.
Do tohto rajónu spadá zostávajúca východná časť katastrálneho územia obce. Smerom Valča – Polerieka je tektonický zlom.
Nivu Turca a Znievskeho potoka tvoria kvartérne sedimenty (štrky, piesčité štrky a piesky dnovej akumulácie, miestami s pokryvom holocénnych piesčitých hlín) s pórovou priepustnosťou, hladina podzemnej vody v hydraulickej spojitosti s povrchovým tokom.
Kvartérnymi sedimentami (proluviálne, väčšinou silne zahlinené štrky, podradne piesky) s pórovou priepustnosťou je tvorená terasa na ľavom brehu Znievskeho potoka. Terasu na pravom brehu tvoria štrky, piesčité štrky a piesky riečnych terás s pórovou priepustnosťou.
Pahorkatina Dielnice je tvorená horninami neogénu (komplex sladkovodných jazernoriečnych sedimentov tvorených prevažne štrkmi, miestami s tufitmi, tufitickými ílmi a pieskami) s pórovou priepustnosťou.
V tomto hydrogeologickom rajóne sa nachádza zdroj minerálnej vody Kláštorný (vrt KM-1),
ktorý bol Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.89/2000 Z.z. zo 6.3.2000 vyhlásený za
prírodný zdroj minerálnej stolovej vody (§1 odst.2e).

V katastrálnom území obce sa nenachádzajú vodné zdroje vhodné na hromadné zásobovanie pitnou vodou.

Hydrogeologické pomery sú spracované podľa Základnej hydrogeologickej mapy ČSSR v mierke 1: 200 000, list 36 Banská Bystrica, spracovaná SGU, GÚ Dionýza Štúra.

Hydrologické pomery
Z hydrologického hľadiska spadá katastrálne územie obce Kláštor pod Znievom do povodia rieky Váh, číslo hydrologického poradia 4-21-05 Váh od Oravy včítane Turca a Varínky.
Rieka Turiec, č. hydr. poradia 4-21-05- 064 a 4-21-05-070 preteká východným okrajom katastrálneho územia pričom tvorí jeho hranicu.
Hlavným tokom v katastrálnom území je riečka Vríca (Suchá Vríca), č.hydr.poradia 4-21-05-067 a 4-21-05-069.
Riečnu sieť tvoria prítoky Turca a Vríce. Z nich významnejšie sú :
7.Znievsky potok, č. hydr. poradia 4-21-05- 064, ľavostranný prítok Turca,
8.potok Vedžer, č. hydr. poradia 4-21-05- 056, ľavostranný prítok Turca,
9.potok Suchá, č. hydr. poradia 4-21-05-068, ľavostranný prítok Vríce,
10.potok Ihráč, č. hydr. poradia 4-21-05-069, ľavostranný prítok Vríce,
11.Sloviansky potok, č. hydr. poradia 4-21-05-072, ľavostranný prítok Turca, ktorý odvodňuje severnú časť a severozápadný výbežok riešeného územia,
12.prevod vody z Vríce do Znievskeho potoka, č. hydr. poradia 4-21-05- 064, náhon pre Znievske rybníky.
Režim odtoku povrchových vôd je :
13.v hornatej časti katastrálneho územia snehovo-dažďový s mierne výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy. Najvyšší dlhodobý priemerný mesačný prietok je v apríli a najnižší v septembri - októbri,
14.v rovinatej a pahorkatinovej časti územia (cca pod nadmorskou výškou 500 m n.m.) dažďovo-snehový s výrazným podružným zvýšením vodnosti koncom jesene a začiatkom zimy. Najvyšší dlhodobý priemerný mesačný prietok je v marci a najnižší v septembri.

Základné hydrologické charakteristiky (Hydrologické pomery ČSSR, HMU Praha 1970)
Por.č.


Tok

Profil
Plocha povodia (km2)
Priem. ročný prietok (m3.s-1)
1
Turiec
nad Suchou Vrícou
435,60
5,9
2
Suchá Vríca
ústie
57,84
0,83
3
Turiec
pod Suchou Vrícou
493,44
6,73

Prietoky m - dennej vody v m3.s-1
Por.č.
30
90
355
364
1
11,7
6,93
1,84
1,38
2
1,65
0,97
0,26
0,194
3
13,4
7,90
2,10
1,57

Prietoky N - ročnej vody v m3.s-1
Por.č.
1
5
50
100
1
54
107
178
200
2
19
40
66
75
3
57
112
187
210

Hydrologické pomery sú spracované podľa Vodohospodárskej mapy SR v mierke 1: 50 000, list 36-11 a 36-13.

2.1.2 Klimatické podmienky
Predstavujú dôležitý určujúci faktor pri konečnom návrhu optimálneho priestorového usporiadania a funkčného využitia katastrálneho územia. Pre naše potreby dôležitú vypovedaciu charakteristiku predstavuje vyššie spomínané oslnenie reliéfu ako rámcová klimatická charakteristika priestoru katastra, ktorá je zohľadnená pri rozhodovacom procese.
Z hľadiska prílevu slnečného žiarenia patrí riešené územie katastra k najmenej slnečným častiam Slovenska. Spôsobuje to jednak vysoká oblačnosť, ktorá v ročnom priemere presahuje 7/10 pokrytia oblohy
Dôležitým vstupným poznatkom z hľadiska členenia a charakteristiky územia katastra na klimatické regióny /Džatko a kol., 1989/ je fakt, že v území katastra sú zastúpené až štyri klimatické regióny, ktoré sa úzko viažu na morfologickú typizáciu reliéfu. Od východnej časti katastrálneho územia /Turčianska kotlina/ až po hrebeňové polohy Malej Fatry sú to región mierne teplý a mierne vlhký, región mierne chladný a mierne vlhký, región chladný a vlhký a región veľmi chladný a vlhký.
Energetický príkon je určujúci pre teplotné podmienky. Riešené územie patrí k chladnejším územiam Turčianskej kotliny s priemernou ročnou teplotou v nadmorskej výške cca 500 m 7°C. Gradient priemerných mesačných teplôt pri priemernom sklone reliéfu je len minimálny a viac než zmena nadmorskej výšky sa prejavuje poloha v teréne. V ročnom priemere gradient teploty vzduchu dosahuje 0,5°C/100m. Počas roka sa pritom javí pomerne výrazný chod s minimom v januári /0,35°C/100m/ a s maximom v jarných mesiacoch apríl a máj, keď v častom prenikaní nestabilných vzduchových hmôt dosahuje 0,60 – 0,62°C/100m. Znížené hodnoty teplotného gradientu v zimných mesiacoch poukazujú na výskyt mohutne vyvinutých teplotných inverzií, trvajúcich aj niekoľko dní. V letnom období je síce výskyt inverzných situácií celkove vyšší, spravidla sú to však nízke prízemné inverzie časovo obmedzené na nočné a ranné hodiny a v priemerných teplotách sa neprejavuje.
Teplotný pokles s nárastom nadmorskej výšky sa tiež prejavuje v neskorších nástupoch výrazných teplôt. Priemerné denné teploty nad 0°C nastupujú v oblasti sídla /cca 500 m n.m./ v priemere okolo 4. marca a končia okolo 7. decembra, čo značí trvanie 278 dní. Obdobie s teplotami nad 10°C začína okolo 4. mája a končí 2. októbra, t.j. 151 dní. V nadmorskej výške okolo 1000 – 1100 m je nástup denných priemerov nad 0°C približne 24. marca a ukončenie 16. novembra, obdobie s 10°C nastupuje okolo 27. mája a končí 16. septembra. V absolútnych extrémoch teploty kolíšu v časti sídla od -30°C do 25°C.
Z hľadiska vlahových podmienok patrí katastrálne územie k územiam s dobrou vlahovou zabezpečenosťou. Priemerné ročné úhrny dosahujú okolo 760 mm. V nadmorských výškach okolo 700 m priemerné ročné úhrny kolíšu okolo 950 m. S ďalším zvyšovaním nadmorskej výšky gradient zrážkových úhrnov postupne klesá a vrcholové partie hrebeňa Malej Fatry dosahujú ročne 1100 – 1200 mm.

Priemerná mesačná bilancia zrážok v mm /stanica Turčianske. Teplice/

XI XII I II III IV V VI VII VIII IX X
60,3 61,7 44,6 41,9 46,4 56,0 78,2 92,0 98,3 84,5 63,6 61,3

V ročnom chode je najvlhkejším mesiacom júl. Minimum zrážok pripadá na január, resp. február. Na jeseň je podružné maximum. Značná časť zrážok padá v tuhej forme.
Prvé sneženie sa objavuje koncom októbra, trvalá snehová pokrývka nastupuje v priemere koncom decembra. Posledné sneženie sa vyskytuje v priemere okolo 17. apríla, snehová pokrývka trvá v priemere od začiatku druhej dekády marca. Celkový priemerný počet dní so snehovou pokrývkou dosahuje okolo 85 dní. S nadmorskou výškou táto hodnota postupne rastie na 95 – 100 dní vo výškach okolo 700 m n.m., hrebeňové polohy Malej Fatry majú 110 - 120 dní so snehovou pokrývkou do roka.
Územie katastra nepatrí k veterným priestorom. Priemerné ročné rýchlosti vetra dosahujú len okolo 3 m/s. Prevládajú severozápadné vetry, druhým najzastúpenejším smerom je juh až juhozápad. Hlavne v letnom období a za stáleho anticyklonálneho počasia sa prejavuje horsko – dolinná cirkulácia v smere osi Turčianskej kotliny. K výraznejšiemu nárastu rýchlosti vetra dochádza až v hrebeňových polohách, kde táto v ročnom priemere dosahuje 5 – 5,5 m/s.
Teplotné, vlahové, ale tiež veterné pomery stanovujú podmienky výparu. V nadmorskej výške okolo 500 m n. m. presahuje 500 mm s maximom v júli a minimálnymi hodnotami v zimných mesiacoch. Reálny výpar predstavuje v ročnom vyjadrení 455 – 460 mm s maximom v júni a minimom opäť v zime. S nárastom nadmorskej výšky dochádza k úbytku potenciálneho výparu, ktorý na hrebeni Malej Fatry klesá pod 450 m.

Vyjadrenie základných klimatických prvkov:

Teplotná charakteristika /°C/
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok

-3,8 -1,6 1,9 7,0 11,7 15,1 16,2 15,9 12,5 7,9 2,9 -1,2 7,1


Vlhkosť vzduchu /%/
I II III IV V VI VII VIII IX X XI XII Rok
86 83 79 73 71 73 74 76 77 80 85 88 79


2.1.3 Súčasná /druhotná/ krajinná štruktúra
Krajinnú štruktúru tvoria súbory prirodzených a človekom čiastočne alebo úplne pozmenených dynamických systémov. Pre naše potreby, pri komplexnom chápaní krajiny je to priestorové rozloženie a vzťahy medzi základnými /tiež komplexnými/ jednotkami krajiny a ich súbormi /geobiokomplexy, geobiocenózy, ekosystémy/. Súčasná krajinná štruktúra, t.j. priestorové rozmiestnenie jej prvkov nám poskytlo rámcovú predstavu o ekologických predpokladoch územia so zreteľom na ich súčasné využívanie. Súčasnú krajinnú štruktúru riešeného katastrálneho územia sme charakterizovali k určitému časovému obdobiu /jún 2003/, teda vyjadrili sme v nej vnútorné a vonkajšie vzťahy medzi krajinnými zložkami a ekologickými faktormi v podobe krajinných prvkov v tomto čase. Krajinná štruktúra nám slúžila ako jeden zo základných analytických podkladov, jej hodnotenie bolo významným podkladom pre typizáciu biologických komplexov a premietli sme ho aj do ekologickej typizácie a regionalizácie krajiny katastrálneho územia
Charakteristickou črtou súčasného priestorového rozmiestnenia štrukturálnych prvkov krajiny katastra je ich krajinnoekologicky optimálne usporiadanie /organizácia/ v úzkej náväznosti na morfologické typy reliéfu. Ich usporiadanie jednoznačne kopíruje súčasnú rezbu reliéfu. Štrukturálne prvky krajiny vhodné na intenzívne poľnohospodárske využívanie /orné pôdy, TTP.../ zaberajú v drvivej miere juhovýchodnú kotlinovú, rovinnú časť katastrálneho územia. Lesy v kombinácii s menšími enklávami TTP /s výrazným sukcesným procesom/ zasa jeho severnú až severozápadnú časť. Hoci v kotlinovej časti katastra sa jedná o intenzívne poľnohospodárske využívanie týchto prvkov štruktúry krajiny, nedochádza ku krajinnej jednotvárnosti a tým vizuálnej monotónnosti. Diverzita krajinných prvkov je dostatočne viditeľná, citlivo tvoriaca kvalitný obraz intenzívnej poľnohospodárskej krajiny. Dominantný prvok štruktúry krajiny – sídlo nenarúša tento obraz, styk s okolitou krajinou nie je ostrý, sídlo do okolitej poľnohospodárskej krajiny vhodne vyZnieva sadmi a záhradami v kombinácii s množstvom záhumienkových plôch, doplnených rozptýlenou krajinou vegetáciou. Celkový kvalitný obraz krajiny katastra dotvára množstvo rozptýlenej krajinnej vegetácie formou menších enkláv, často líniových foriem ale aj solitérnych jedincov, plniacich rôzne funkcie /krajinnotvorná, ochranná, bariérová, estetická.../.
Všeobecne sa dá konštatovať, že usporiadanie jednotlivých krajinných prvkov spĺňa rámcové požiadavky kladené na kvalitný krajinný priestor. Súčasná priestorová organizácia prvkov krajinnej štruktúry je graficky /schéma/ znázornená na autorskom pracovnom podklade č. 6 – Súčasná /druhotná/ krajinná štruktúra.
2.1.5 Živočíšstvo
Fauna územia obce je súčasťou paleoarktickej oblasti a lesnej zoogeografickej zóny. V dôsledku vertikálnej členitosti a rôznym typom súčasnej krajiny, vyskytujú sa tu viaceré biocenózy, z ktorých významom a rôznorodosťou vyniká spoločenstvo hôr, horských lúk a lesostepí. V lesných komplexoch nachádzajú životné podmienky bezstavovce i stavovce. Otvorené skalné bralá, hole a vysokohorské lúky sú prostredím zriedkavých druhov motýľov, chrobákov a vtákov. Z motýľov sú bohato zastúpené čeľade očkaňovitých a babôčkovitých. Na lúkach sa vyskytujú rôzne fúzače, nosáčikovité druhy a iné. V lesnom spoločenstve majú pestré zastúpenie stavovce, veľké i menšie šelmy. Z veľkých šeliem je to medveď hnedý, z menších šeliem rys ostrovid, mačka divá, líška obyčajná, líška hrdzavá, vlk obyčajný, jazvec lesný, kuna hôrna, lasica, hranostaj. Vyskytujú sa tu mnohé druhy drobných cicavcov ako piskory, lesné druhy hrabošov a myšovitých hlodavcov, plch lieskový a sivý. Z poľovnej zveri v okolitých lesoch žijú jeleň obyčajný, srnec hôrny, sviňa divá. Z vtákov tu žijú rôzne dravce – orol krikľavý, myšiak hôrny, jastrab lesný, sovy – myšiarka ušatá, sova lesná, kuvičok vrabčí, ďatle – ďateľ veľký, žlna zelená, žlna sivá, tesár čierny, množstvo drobných spevavcov – krivonos smrekový, pinka lesná, hýľ lesný, stehlíky, škorec lesklý, sojka škriekavá, penica čiernohlavá, oriešok hnedý, sýkorka bielolíca, sýkorka belasá, uhliakra, drozd trskotavý, d. čierny, d. plavý. Fauna plazov nie je druhovo bohatá. Vyskytujú sa tu jašterica obyčajná, vretenica obyčajná, zmijovec hladký a užovka obyčajná. Alúviá potokov a ich prítoky tvoria migračné biokoridory lokálneho charakteru pre mnohé druhy hmyzu a to najmä chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce, pre obojživelníky ako ondatra pižmová, vydra riečna, salamandra škvrnitá, mlok karpatský, ropucha bradavičnatá, skokan hnedý, rosnička zelená. V zoocenóze potokov a rybníkov prevládajú lososovité ryby, najmä pstruh dúhový, pstruh potočný, lipeň obyčajný. Z chránených druhov treba spomenúť populáciu hlavátky podunajskej, hlaváča bieloplutvého, čereble pestrej, lipňa tymiánového.
2.1.7 Rastlinstvo
Lesný porast v katastrálnom území Kláštora pod Znievom charakterizujú druhy lesov, ktoré sa tu vyskytujú – dub, hrab, jaseň, brest, jelša. Vyskytujú sa tu viaceré zákonom chránené lokality. Prevažná časť tohto územia sa obhospodaruje pravidelnou kosbou, ktorá podmieňuje a udržuje druhovú skladbu. Dominantné zastúpenie tu majú spoločenstvá ostrevky slatinnej. Medzi vzácne druhy chránené na tomto území patria: rosička anglická, vachta trojlistá, žltohlav európsky, prvosienka pomúčená, vstavač peťový, kosatec sibírsky, vŕba plazivá, parnasia močiarna, hadí mor nízky, bahnička močiarna, všivec a tučnica obyčajná. Floristicky významné sú aj lokality hradného vrchu Zniev, Kalvárie a lúky pri rybníku Vädžer. V trávnatom spoločenstve možno nájsť ostricu nízku, stoklas rovný, gypsomilka plazivá, ostrevku vápnomilnú a guľôčku Willkommovú. Na skalných miestach Malej Fatry sa vyskytujú západokarpatské paleoendemity klinček lesklý, klinček včasný ako aj poniklec slovenský.

2.1.8 Limitujúce /pozitívne, negatívne/ faktory
Súčasťou procesného kroku v metodike LANDEP pri rozhodovacom procese sú faktory /nároky, zámery, požiadavky, dôsledky aktivít spoločnosti/, ktoré limitujú tú-ktorú činnosť v priestore. Ich poloha je buď v pozitívnom, alebo negatívnom chápaní.
Všetky základné záujmy, nároky, dôsledky spoločnosti v priestore katastra sú graficky znázornené na výkresoch v m 1:10000. Spracovanie R – ÚSES okresu Martin je v štádiu rozpracovanosti, pre našu potrebu postačovali záujmy v grafickej forme.

Genofondové lokality:

15.Zniev – prirodzené porasty bučín a bukových smrečín s kalcifilnou bylinovou vegetáciou a prírodo-ochranne významnými druhmi rastlín i živočíchov
16.Kalvária – významné zvyšky teplomilnej nelesnej vegetácie s Carex humilis s výskytom Genista pilosa, Sesleria varia /výrazné zastúpenie/, Bromus monocladus a iné.
17.Dielnice – komplex prevažne trávnobylinových /xerotermofilných a mezofilných, ostrovčekovito hydrofilných/ fytocenóz pasienkov, lúk, starších úhorov i plošiek slatiniskovej vegetácie s lokálne vyvinutými sukcesnými štádiami drevinovej vegetácie
18.Vríca – dobre vyvinuté, prevažne vŕbové a jelšovo-vŕbové brehové porasty s druhovo bohatým krovinovým poschodím, prirodzeným charakterom toku a s výskytom viacerých významných druhov pavúkov, obojživelníkov s druhovo bohatými spoločenstvami vtákov a refúgiami poľovnej zveri..

2.1.9 Pôda

Substrátové podmienky
Z hľadiska širšej geologickej charakteristiky v riešenom katastrálnom území sú zastúpené predmezozoické útvary, ktoré vystupujú na povrch v Lúčanskej Malej Fatre /severozápadná časť katastra/. Podstatnú časť územia tvorí mezozoikum vo forme príkrovov a v podloží terciárnej výplne priľahlej časti kotliny. Mezozoický cyklus je zastúpený od spodnotriasových kremencov po spodnú kriedu s flyšovou sedimentáciou.
Vznik kvartérnych sedimentov je v rozhodujúcej miere viazaný na erózno – akumulačné pochody hlavného povrchového toku Turca a jeho prítokov a na diferencované zdvihové pohyby územia. Výsledkom toho sú jednotlivé terasové stupne a hlavne najvýraznejšia a najvýznamnejšia akumulačná forma – poriečna niva Vríckeho potoka.
V riešenom území katastra v smere toku Vríce sú dobre vyvinuté ekvivalentné náplavové kužele. Hrúbka sedimentov v oblasti susedných Príboviec kolíše podľa pozície v poriečnej nive medzi 5,0 – 10,0 m
Sedimentácia v riešenom priestore časti kotliny prebiehala od neogénu až do súčasnosti. Výrazne ju ovplyvňovali tektonické pohyby po súbežných a priečnych zlomoch, ktoré diferencovali sedimentačný proces na čiastkové oblasti, často s prínosom materiálu z bezprostrednej blízkosti. Sedimenty majú lokálny charakter netriedených splachov. Prejavuje sa tu rýchle striedanie sedimentov vo vertikálnom a horizontálnom smere. Je to následok sedimentačných procesov a zlomovej tektoniky. Tektonická stavba priľahlej časti kotliny je veľmi výrazná a prejavuje sa zlomovým obmedzením voči priľahlým pohoriam. Najvýraznejšia je okrajová žiarska tektonická línia, pozdĺž ktorej sú sedimenty poklesnuté až do hĺbky 1500 m. Línia má smer S – J na úpätí Malej Fatry, v okolí Trebostova sa stáča k juhozápadu.
Pestrosť sedimentárnej výplne kotliny podmieňuje aj jej hydrogeologickú rozmanitosť v horizontálnom a vertikálnom smere. Z hľadiska filtračných vlastností je tu možné vyčleniť dva základné typy hornín – relatívne nepriepustné íly, vápnité íly a priepustné štrky, piesky a karbonatické zlepence. V riešenom území sú to lokality s prevahou karbonatických zlepencov, ktoré vychádzajú spravidla na povrch a ich vody komunikujú aj s povrchovými tokmi prostredníctvom kvartérnych sedimentov. Prevládajú karbonatické štrky a zlepence /do hĺbok 300 – 400 m/, v nich sa vyskytujú polohy dolomitických pieskov a vápnitých ílov. Štrky sú dobre priepustné vo vrchnej časti, v zóne intenzívnejšej cirkulácie a podzemných vôd v spodnej časti zhruba od 200 – 300 m sa ich priepustnosť zmenšuje.
V kotlinovej časti prevládajú málo únosné základové pôdy. Tvoria ju nivné sedimenty, fluviálne nivné hliny, svahové hliny, splachové hliny a svahové zahlinené štrky.
Výskyt a lokalizácia jednotlivých geologických jednotiek spolu s ich krajinnoekologickým vyhodnotením z hľadiska využiteľnosti je zobrazené na autorskom pracovnom podklade č. 1 – Substrátové podmienky.

Pôdne podmienky
Na zalesnených svahoch Malej Fatry a Žiaru sú rozšírené rendziny typické a rendziny hnedé, sprievodné litosoly a lokálne rendziny sutinové. Malý ostrov vylúhovaných rendzín sa nachádza v Žiarskom pohorí v oblasti Sokola. Katastrálne územie obce lokalizované v Turčianskej kotline je tvorené karbonátovými čiernicami, pri vodných tokoch čiernicami glejovými, s lokálne rašelinovými pôdami na karbonátových sedimentoch.

Fyzikálne vlastnosti pôd
Pre potreby vyhodnotenia pôdnoekologického potenciálu poľnohospodárskej krajiny katastrálneho územia nám poslúžili mapy pôdnoekologických jednotiek /Obvodný pozemkový úrad, Martin/. Pre ďalšie použitie podľa metodiky LANDEP sme z kódovaných vlastností každej BPEJ vyčlenili také vlastnosti, ktoré by poskytovali ucelený rámec ekologickej kvality pôd najmä pre rôzne poľnohospodárske využitie. Pre tieto potreby sme použili fyzikálne vlastnosti pôd: zrnitosť, skeletnatosť, hĺbka.

Zoznam a vybraná charakteristika pôdnoekologických jednotiek katastrálneho územia:

0702002 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
fluvizeme typické karbonátové
0711002 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
fluvizeme glejové
0714062 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, stredne až silno skeletnaté, plytké
fluvizeme /typ/
0729002 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
čiernice typické a glejové na sprašových a svahových hlinách
0757002 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
pseudogleje typické na sprašových a polygénnych hlinách
0787043 – pôdy ťažké /ílovitohlinité/, stredne skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0790062 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
rendziny typické
0800892 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, všetky skeletnatosti, všetky hĺbky
pôdy na zrázoch, bez rozlíšenia typu pôdy
0802002 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
fluvizeme typické karbonátové
0803013 – pôdy ťažké /ílovitohlinité/, slabo skeletnaté, stredne hlboké
fluvizeme typické karbonátové
0806002 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
fluvizeme typické
0863002 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách flyša
0863202 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách flyša
0863502 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
kambizeme typické na minerálne bohatých zvetralinách flyša
0887012 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, slabo skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0887212 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, slabo skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0887242 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, stredne skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0887243 – pôdy ťažké /ílovitohlinité/, stredne skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0887245 – pôdy stredne ťažké-ľahšie /piesočnatohlinité/, stredne skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0887412 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, slabo skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0887442 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, stredne skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0887443 – pôdy ťažké /ílovitohlinité/, stredne skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0887445 – pôdy stredne ťažké-ľahšie /piesočnatohlinité/, stredne skeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
887512 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, slabo akeletnaté, stredne hlboké
rendziny typické a kambizemné na vápencoch a dolomitoch
0890262 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, stredne až silno skeletnaté, plytké
rendziny typické
0890263 – pôdy ťažké /ílovitohlinité/, stredne až silno skeletnaté, plytké
rendziny typické
0890265 – pôdy stredne ťažké-ľahšie /piesočnatohlinité/, stredne až silno skeletnaté, plytké
rendziny typické
0890462 – pôdy stredne ťažké (hlinité/, stredne až silno skeletnaté, plytké
rendziny typické
0892682 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, stredne až silno skeletnaté, všetky hĺbky
rendziny typické na výrazných svahoch
0892683 – pôdy ťažké /ílovitohlinité/, stredne až silno skeletnaté, všetky hĺbky
rendziny typické na výrazných svahoch
0892685 – pôdy stredne ťažké-ľahšie /piesočnatohlinité/, stredne až silno skeletnaté, všetky
hĺbky
rendziny typické na výrazných svahoch
0892782 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, stredne až silno skeletnaté, všetky hĺbky
rendziny typické na výrazných svahoch
0892882 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, stredne až silno skeletnaté, všetky hĺbky
rendziny typické na výrazných svahoch
0892982 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, stredne až silno skeletnaté, všetky hĺbky
rendziny typické na výrazných svahoch
0895002 – pôdy stredne ťažké /hlinité/, bez skeletu, hlboké
organozeme /rašelinové pôdy/

2.2 Prieskumy a rozbory priestorového usporiadania a funkčného využitia územia
2.3.1 Širšie vzťahy
Obec Kláštor pod Znievom sa rozprestiera v juhozápadnej časti okresu Martin a tvorí časť západnej hranice medzi okresom Martin a novovzniknutým okresom Turčianske Teplice. Vymedzené katastrálne územie Kláštora pod Znievom hraničí zo severu s katastrálnym územím obce Valča, zo severovýchodu s k. ú. obce Slovany, Rakovo, z východu s k. ú. obcí Laskárom, Valentovou, z juhu s k. ú. obcí Socovce, Turčiansky Ďur, Moškovec a Ondrašová a napokon z juhozápadu s Vríckom a severozápadu s k. ú. Rajecká Lesná.
Celková výmera katastrálneho územia Kláštor pod Znievom je 3903 ha.

2.3.1.1 Poloha obce voč2.3.1.2 i špecificky chráneným územiam
Katastrálne územie obce Kláštor pod Znievom sa nachádza v navrhovanom Chránenom vtáčom území Malá Fatra. Nachádzajú sa tu viaceré zákonom chránené lokality – NPR Turiec a NPR Kláštorské lúky. Okrem toho sú tu aj viaceré genofondovo významné lokality.

Ochranné pásma vodárenských zdrojov

19.Vodárenský zdroj Turčiansky Ďur, vrt HV 305A, nachádza sa v katastrálnom území obce Kláštor pod Znievom.
Ochranné pásmo bolo vyhlásené Rozhodnutím ONV Martin č. PLVH – 960/1988-vod./Hu z 26.10.1988 :
Ochranné pásmo I.stupňa predstavuje nepravidelný oplotený štvoruholník s dĺžkami strán 50x50x50x40m okolo vrtu.
Ochranné pásmo II.stupňa je delené na vnútornú a vonkajšiu časť.
Ochranné pásmo II.stupňa – vnútorná časť predstavuje nepravidelný štvoruholník s dĺžkami strán 180x210x200x260m.
Ochranné pásmo II.stupňa – vonkajšia časť predstavuje územie ohraničené z juhu poľnou cestou, zo západu vrstevnicou 455 m n.m., zo severu poľnou cestou a východné ohraničenie tvorí spojnica oboch poľných ciest.
Vodárenský zdroj sa nevyužíva na hromadné zásobovanie pitnou vodou, ale OP zostávajú v platnosti.

20.Vodárenský zdroj Sopotná, OP zasahuje do severozápadného výbežku katastrálneho územia Kláštor pod Znievom v povodí Slovianskeho potoka.
Ochranné pásmo bolo vyhlásené Rozhodnutím OÚŽP Martin č. ŽP-2005/1993-vod.Ma z 1.12.1993

OP sú zakreslené vo výkresoch v mierkach 1: 10 000 a 1: 5 000.

Ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd
Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.89/2000 Z.z. zo 6.3.2000 bol vyhlásený
prírodný zdroj minerálnej vody „Kláštorný“ (vrt KM-1) v katastrálnom území obce Kláštor pod Znievom za prírodný zdroj minerálnej stolovej vody (§1 odst.2e).

Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č.525/2001 Z.z. zo 6.12.2001 boli vyhlásené ochranné pásma prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd v Kláštore pod Znievom. Vyhláška nadobudla účinnosť 1.1.2002.
Ochranné pásmo I. stupňa chráni výverovú oblasť. Západnú hranicu tvorí pravý okraj cesty Prievidza – Martin od odbočky do Socoviec po potok Suchá Vríca. Severnú hranicu tvorí pravostranný breh potoka Suchá Vríca od jeho križovania s cestou Prievidza – Martin po križovanie s poľnou cestou. Východnú hranicu tvorí poľná cesta od potoka Suchá Vríca po po cestu do Socoviec. Južnú hranicu tvorí ľavý okraj cesty od Socoviec k ceste Prievidza – Martin.
Ochranné pásmo II. a III. stupňa chráni infiltračnú a transportno-akumulačnú oblasť. V katastrálnom území obce Kláštor pod Znievom zaberá územie nachádzajúce sa na východ od cesty Prievidza – Martin.

Hranice ochranných pásiem sú zakreslené podľa Prílohy č.1 a č.2 k vyhláške č.525/2001 Z.z. vo výkresoch v mierkach 1: 10 000 a 1: 5 000.
2.3.2 Technická infraštruktúra - širšie vzťahy
2.3.2.1 Doprava
Katastrálnym územím obce Kláštor pod Znievom prechádzajú nasledovné cesty: cesta II/519 Nitrianske Pravno – Kláštor pod Znievom – Príbovce, cesta III/ 518 19 Kľačno – Kláštor pod Znievom – Rakovo, cesta III/518 21 Kláštor pod Znievom – Turčiansky Ďur, cesta III/518 29 Kláštor pod Znievom – Kláštor pod Znievom a cesta III/519 6 .

2.3.2.2 Zásobovanie vodou
Obec Kláštor pod Znievom je zásobovaná pitnou vodou zo skupinového vodovodu (SKV) Kláštor pod Znievom, na ktorý sú napojené aj obce : Slovany, Turčiansky Ďur, Socovce, Moškovec, Blažovce, Jazernica a Borcová. SKV je správe Turčianskej vodárenskej spoločnosti (TVS), a.s. Martin.
Vodárenským zdrojom SKV je prameň Húcľava v katastrálnom území obce Vrícko s minimálnou výdatnosťou 13,3 l.s-1.
Prívodné potrubie profilu DN 150 je ukončené vo vodojeme Kláštor pod Znievom s kótami hladín 540,5/536,5 m n.m. Z vodojemu pokračuje potrubie profilu DN 200 cez intravilán obce Kláštor pod Znievom kde plní aj funkciu hlavného rozvodného potrubia vodovodnej siete v obci. Pod obcou je odbočka DN 150 do obce Slovany a za odbočkou pokračuje potrubie s profilom DN 100 do vodojemu Turčiansky Ďur, z ktorého je pitnou vodou zásobovaná miestna časť Kláštor pod Znievom – železničná stanica..
Trasovanie prívodného potrubia SKV Kláštor pod Znievom, lokalizácia vodojemov Kláštor pod Znievom a Turčiansky Ďur, rozvodná sieť vodovodu obce Turčiansky Ďur do miestnej časti Kláštora pod Znievom – Pri železničnej stanici je podľa podkladov správcu vodovodov, TVS a.s. Martin zakreslená vo výkrese v mierke 1: 10 000.

2.3.2.3 Odkanalizovanie
Obec Kláštor pod Znievom bude napojená na verejnú skupinovú splaškovú kanalizáciu (SKK) s ČOV Kláštor pod Znievom. Časť verejnej kanalizačnej siete v obciach Kláštor pod Znievom a Slovany a ČOV sú v súčasnosti (08/2007) pred kolaudáciou.
Zmeny a Doplnky ÚPN VÚC Žilinského samosprávneho kraja a Program rozvoja vodovodov a kanalizácií v regióne Turca navrhujú na SKK Kláštor pod Znievom napojiť aj miestnu časť Kláštor pod Znievom - železničná stanica a obce Turčiansky Ďur a Moškovec. Splaškové vody sa budú prečerpávať do ČOV Kláštor pod Znievom.
V súčasnosti nie je známy spôsob financovania dobudovania SKK v zmysle uvedených dokumentov.
Trasovanie hlavného kanalizačného zberača A SKK Kláštor pod Znievom, umiestnenie ČOV Kláštor pod Znievom a výhľadové rozšírenie SKK do miestnej časti Kláštora pod Znievom – Pri železničnej stanici a obce Turčiansky Ďur je zakreslené vo výkrese v mierke 1: 10 000.
2.3.2.4 Plynovodné siete
Obec Kláštor pod Znievom je zásobovaná jednou regulačnou stanicou s výkonom RS 1200/2/1 – ččé , ktorá slúži pre zásobovanie zemným plynom aj obci Slovany. Od regulačnej stanice je vedená STL distribučná sieť s PN do 90 kPa.

2.3.2.5 Elektrická energia
Zásobovacím zdrojom elektrickej energie pre riešené územie obce Kláštor pod Znievom je transformovňa 110/22 kV Tp Martin. Elektrický výkon do územia sa prenáša po 22 kV vedení 269 Tp Martin – Handlová a následnej radiálnej VN odbočky realizovanej do smeru Vrícko.

2.3.2.6 Pošta
Poštové služby pre obec sú zabezpečované prevádzkou v obci Kláštor pod Znievom, ktorá organizačne patrí pod Regionálne poštové centrum RPC Prievidza , problematiku rozvoja zabezpečuje ústredie Slovenskej pošty, a.s.

2.3.2.7 Telefonizácia
Obec podľa súčasnej štruktúry ST,a.s. prislúcha do telekomunikačného obvodu digitálnej ústredne RSU Kláštor pod Znievom, zaradeného do centra sieťovej infraštruktúry CSI Martin s príslušnosťou do RCSI Žilina. Obec je telekomunikačne napojená na miestnú telefónnu káblovú sieť obce Kláštor pod Znievom.

2.3.2.8 Diaľkové káble
Obec podľa súčasnej štruktúry ST a.s. prislúcha do telekomunikačného obvodu digitálnej ústredne RSU Kláštor pod Znievom, zaradeného do centra sieťovej infraštruktúry CSI Martin s príslušnosťou do RCSI Žilina. Obec je telekomunikačne napojená na miestnu telefónnu káblovú sieť obce Kláštor pod Znievom.
Riešeným územím prechádza trasa diaľkového kábla PDOK zo smeru Martin, so zaústením do digitálnej ústredne Kláštor pod Znievom.

2.3.3 Rozbor urbanistickej štruktúry obce
2.3.3.1 Kultúrnohistorický vývoj obce
Obec Kláštor pod Znievom sa prvýkrát spomína v listine z roku 1113, ktorou kráľ Koloman hmotne dotoval zoborských benediktínov. Spomína sa tu jediný majetok, a to „villam s(anc)ti Ypoliti“, čo podľa neskorších prameňov bol dnešný Kláštor pod Znievom. Hrad Zniev prichýlil kráľa Belu IV. na úteku z bitky pri Slanej. Na základe listiny „apud castrum Turuz“ datovanej roku 1243 sa predpokladá, že hrad Zniev, kde sa v rokoch 1242 – 1249 zdržiavala aj kráľovská rodina, sa na určitý čas stal faktickým centrom kráľovskej činnosti. Bello IV. zakladá v rámci zvolenskej veľžupy turčianske prepošstvo, ktoré okrem výnosu zo svojich tunajších osád ( Kláštor, Lazany, Slovany, Valča, Ležiachov ) dostáva Liptovské Sliače, Šaľu nad Váhom s prievozom a zvolenskú Sielnicu. Súčasne vzniká turčiansky konvent a hodnoverné miesto - locus credibilis - s funkciou verejného notárstva a pozemkovej knihy. V polovici 13. storočia dostáva Kláštor od kráľa prvé mestské právo v Turci. Roku 1578 tu vzniká prvá botanická záhrada liečivých rastlín v Európe na výrobu liekov ( ako základ neskoršieho olejkárstva a šafraníctva ). Budujú sa rybníky a roku 1656 bola postavená papiereň. S hospodárskym rozmachom súvisí i rozvoj školstva. Vzniká staviteľská škola a dielňa, ktorá stavia kostoly ( Necpaly, Mošovce, Turany, Vrútky, Martin ). Kláštorná stredná škola poskytovala vyššie vzdelanie a položila základy Trnavskej univerzity. Rudolf II. roku 1586 pri tunajšej rezidencii zakladá vysokú školu teologickú, ktorá však nebola dobudovaná a po preložení do Trnavy sa stala súčasťou Trnavskej univerzity. Mária Terézia roku 1774 pripojila k Trnavskej univerzite aj pôvodné majetky v Kláštore. Búrlivé časy reformácie a protireformácie vyústili v Kláštore do vzbury občanov proti zemepánovi a po jej potlačení v roku 1666 boli predstavitelia obce sťatí. Po tejto tragickej udalosti Zniev stratil svoje mestské práva. V druhej polovici 19. storočia sa stáva zo Znieva jedno z centier slovenskéh


 

webygroup

dnes je: 25.6.2019

meniny má: Olívia, Tadeáš

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

18850158

Úvodná stránka