Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Kláštor pod Znievom

Kostol sv. Mikuláša

Pôvodne ranogotický kostol, postavený v 2. polovici 13. storočia, roku 1728 zbarokizovaný. Jednoloďový so štvorcovým presbytériom na ranogotickom pôdoryse.

 

 

Vstup a veža Kostola sv. Mikuláša

 

 V interiéri sa na hlavnom oltári nachádza obraz sv. Mikuláša, veľmi pôsobivý je obraz Panny Márie Ružencovej po obvode s výjavmi zo života Ježiša a Márie od Jozefa Božetecha Klemensa z obdobia okolo roku 1870. Traduje sa, že nad vchodom do sakristie bola maľba od Eugena Lehotského z čias jeho pedagogického pôsobenia na znievskom gymnáziu, ktorá však bola neskôr zatretá.
 

Vstup a veža Kostola sv. Mikuláša

 

Pohľad na Kostol sv. Mikuláša z Vajanku

 

Pohľad na Kostol sv. Mikuláša od Kalvárie

 

 

Fotografie: Michal Pyšný, Pavol Ďurčo (1.)

Text: Dagmar Bágeľová s použitím literatúry Súpis pamiatok na Slovensku - II. zväzok a Kláštor pod Znievom dôveryhodné miesto

 

Rekonštrukcia farského kostola - 2012


V novodobej histórií našej farnosti bude pamätným dňom 26. jún 2012, keďže sme sa v tento deň pustili do dlho pripravovanej rozsiahlej opravy farského kostola sv. Mikuláša v Kláštore pod Znievom. Za prioritu sme si zvolili sanačné práce, keďže základy kostola pochádzajú z 13. storočia a steny kostola boli napadnuté vlhkosťou a miestami aj plesňou. Projekt posúdenia stavu vlhkosti a riešenia vlhkostnej sanácie nám vypracoval Ing. Jozef Bako, PhD.

Keďže ide o Národnú kultúrnu pamiatku bol Pamiatkovým úradom predpísaný aj reštaurátorský výskum /vykonal ho Mgr. art. Juraj Gregorek/ a umelecko - historický výskum, ktorý vypracovala znievska rodáčka Mgr. Kristína Zvedelová, PhD., ktorá nám v nasledovnom článku priblíži samotné výsledky:

Podľa dodnes známych správ vieme, že farský kostol sv. Mikuláša bol postavený v 2. pol. 13. storočia a v priebehu 17. a 18. storočia bol výrazne prestavaný v barokovom duchu. Tieto informácie bolo možné overiť príp. vyvrátiť po odstránení omietok na fasádach kostola, ktoré poslúžilo ako základ umelecko-historického výskumu.

Z najstaršieho objektu gotického farského kostola z 2. pol. 13. stor. (fara sa v písomných prameňoch po prvý krát spomína v roku 1268) sa do súčasnosti zachovala časť obvodu kostola, v najväčšom rozsahu zachovaná v hmote svätyne a v severnom a južnom obvodovom múre lode. Svätyňa si gotickú hmotu zachovala takmer v pôvodnom rozsahu a výške, smerom na západ sa však gotická hmota zmenšuje, vidíme ju podľa horizontálnych línií vo výške 120 - 140 cm od úrovne terénu. Táto skutočnosť je pravdepodobne dôsledkom vojnových udalostí v obci v priebehu stavovských povstaní (1644), kedy boli podľa písomných správ oba kostoly obce premenené na maštale. “Farský kostol v Kláštore pod Znievom bol táborišťom kuruckej jazdy, klenba svätyne bola ťažko porúchaná, bočný oltár zničený.” (M. Štilla). Zachované gotické múry nadväzujú aj na nárožia, vytvorené z opracovaných kamenných blokov a v južnom múre lode kostola je dokonca zachovaná časť pôvodného južného vstupu, ktorým veriaci vstupovali do kostola. Po zvesení bočného oltára sv. Margity bol z interiéru odkrytý celý vstup so segmentovým záklenkom, ktorý je zamurovaný do podoby výklenku. Na gotických murivách sa podarilo odkryť aj dva pomerne malé fragmenty exteriérovej omietky s maliarskou výzdobou, ktoré sú dokladom toho, že fasády gotického kostola boli pomaľované. Gotické omietky boli objavené aj na východnom múre svätyne, pričom tu zachádzajú pod oporné piliere, čo znamená, že tieto museli byť postavené oveľa neskôr ako samotné múry svätyne. Zachovala sa aj omietka na lodi kostola, ku ktorej je prirazený južný múr veže kostola, čo rovnako dokazuje, že veža vznikla oveľa neskôr ako samotná loď. Nad viditeľnou líniou zachovaného gotického muriva pokračuje takmer identické kamenné murivo s vápennou maltou, ktoré rešpektovalo pôvodný pôdorys gotického kostola. Je celkom možné, že stavebný materiál pochádza z ruín gotického kostola, a preto sa v ňom nachádza aj niekoľko opracovaných kamenných článkov, ktoré pôvodne tvorili obrubu gotických okien alebo vstupov. Dnes sú viditeľné na nárožiach južnej fasády kostola, najzaujímavejší z nich je kamenný článok s výrazným valcovitým prútom, ktorý patrí k ďalším kamenným článkom, nachádzajúcim sa dnes pri soche Anjela Strážcu. Aj keď presne nevieme, odkiaľ boli tieto kamene privezené, je isté, že pochádzajú z gotického vstupného portálu. Dodnes sa vo vnútri kostola z najstaršej etapy (z 2. pol. 13. stor.) zachovala aj kamenná krstiteľnica v tvare kalicha a kamenný vstupný portál, ktorý vedie do sakristie a má zachované aj jedinečné drevené gotické dvere s bohatým kovaním.

Takmer nové postavenie kostola súvisí s pôsobením jezuitov, ktorí prevzali do svojej správy opustený kláštorný komplex i farnosť po prvý krát v roku 1586 na základe donácie Rudolfa II., neskôr boli nútení odísť a opätovne si v Kláštore pod Znievom zriadili rezidenciu v roku 1637 a pôsobili tu až do zrušenia rádu. Počas pôsobenia jezuitov bola v barokovom slohu dostavaná loď kostola aj s klenbou, vznikla predstavaná veža, nanovo bola vystavaná aj sakristia a na nárožiach svätyne vznikli dva oporné piliere, ktoré súviseli so vznikom klenby. V pomerne krátkom časovom odstupe vznikla aj predsieň kostola a exteriérový vstup na emporu. Všetky opísané “prístavby” sú identifikované podľa stavebných cezúr a predpokladáme, že boli dokončené v roku 1667, kedy bol kostol podľa archívnych prameňov slávnostne vysvätený. Bohužiaľ z barokového zariadenia sa do súčasnosti nezachovali v kostole žiadne časti, iba murovaná nika v sakristii, ktorá bola v spodnej časti doplnená kamennou misou a slúžila ako umývadlo po latinsky lavabo. V nej sa umýval bohoslužobný riad a slúžil aj na umývanie rúk kňaza. Voda vytekala výlevkou vystuženou drevenou doskou, ktorá bola vytvorená v hrúbke muriva a ústila na východnej fasáde sakristie, kde je viditeľná aj dnes.

V ďalšej etape výskumné práce pokračovali v interiéri kostola, kde sa reštaurátor Mgr. art. Juraj Gregorek zameral na skúmanie omietkových vrstiev. Podľa vykonaných sond je zrejmé, že v lodi kostola sa nachádzajú len malé zvyšky barokových omietkových vrstiev, ktoré však dokazujú existenciu empory (chóru s organom) situovanej aj pri bočných stenách lode, t. z. z jej troch strán. Tieto však boli značne obité pri zrušení empory a nanášaní novej omietky v roku 1939, na ktorej bola prevedená dodnes zachovaná výmaľba klenby. V tom istom roku vznikla na severnom múre svätyne aj nástenná maľba Panny Márie - ochrankyne Slovenska, ktorú na stenu namaľoval akad. maliar Eugen Lehotský, vtedajší učiteľ kreslenia na kláštorskom gymnáziu. Reštaurátorský výskum odkryl časť tohoto obrazu, ktorý bol v 70. rokoch 20. storočia zatretý kvôli svojmu poškodenému stavu.

V súčasnosti pokračujú práce na odvlhčení múrov kostola, pri ktorých boli demontované bočné oltáre a kazateľnica a zakrytý hlavný oltár. Všetky tieto súčasti zariadenia sa nachádzajú v kostole od 2. pol. 19. storočia a boli niekoľko krát neodborne premaľované, čo spôsobilo, že ich súčasný vzhľad vôbec nezodpovedá ich pôvodnej podobe a okrem toho sú výrazne narušené vlhkosťou i drevokazným hmyzom. Preto sa naše ďalšie úsilie nebude zameriavať len na murovanú hmotu kostola, ale aj na vnútorné zariadenie kostola, ktoré vzniklo v rozhodujúcej miere z darov obyvateľov a rodákov Kláštora pod Znievom, ale aj študentov a učiteľov kláštorského gymnázia.

 


 

webygroup

dnes je: 21.3.2019

meniny má: Blahoslav

Využite registráciu a nechajte sa pohodlne informovať o novinkách na našej stránke

:
:
Zabudli ste heslo
Registrovať

17826815

Úvodná stránka